piatok 11. septembra 2020

Vitajte na slovenských lazoch! | Magický advent

Autor – Zuzka Šulajová
Vydavateľstvo – Tatran
Rok vydania – 2019
Počet strán - 464
Hodnotenie na Goodreads – 4,48/ 58

Anotácia
Magický advent je čarovný svet, kde neistí chalani a neskúsené baby riešia vzájomné vzťahy. V celej svojej naivite a zraniteľnosti sa snažia zapadnúť medzi rovesníkov a zároveň porozumieť svetu dospelých. Hlavná hrdinka, tínedžerka Sofia, zavedie staršieho čitateľa do študentských čias a nezabudnuteľných spomienok. A mladšiemu pripraví vzrušujúcu generačnú zábavu.
Gymnazistka Sofia je uznávaná blogerka bláznivo zaľúbená do Sama, pri ktorom stráca reč. Jej najbližšej dôverníčke a poradkyni Karine sa tiež nedarí zaujať idol svojich snov. Takže obsah ich rozhovorov a trápení je jasný. Po otcovej tragickej smrti na lazoch Sofia odmieta chodiť s mamou každý víkend za starým otcom na miesto spojené s bolestnými spomienkami. Pred Vianocami sa však stav starého otca natoľko zhoršil, že potrebuje stálu opateru. Mama si vezme neplatené voľno a Sofia ju chtiac-nechtiac musí nasledovať na lazy neďaleko Banskej Bystrice. Rozlúčka so spolužiakmi a Rusovcami je pre ňu ťažká, ale dúfa, že sa čoskoro vráti. Na lazoch sa jej otvorí nový svet. Celou bytosťou vníma okolitú zimnú prírodu, nové priateľstvá, vzťahy a zvyky spojené s adventom. Zoznámi sa s bratmi zo susedstva, sú iní ako bratislavskí spolužiaci. Obyvatelia okolitých domov prijmú Sofiu medzi seba a vtiahnu ju do svojich osídiel láskavosti. V drevenom domčeku, v „kúdeľnej izbe“ dievčatá z lazov zasvätia Sofiu do veštenia z olova a z halušiek. Sofia sa zblíži aj so starým otcom a na lazoch zažíva neuveriteľnú pohodičku: sviečky, čajíčky, deka, knižky a za oknami sneh a cencúle. Odrazu si uvedomí, ako veľmi sa jej tu páči.
Spontánny príbeh Zuzky Šulajovej o vzrušujúcom adventnom očakávaní, príprave Vianoc a Sofiinom prekvapivom rozhodnutí, sa postará o správny čitateľský zážitok pri vyzdobenom stromčeku. Magický advent je prostý príbeh života, lásky a osudových zvratov vyrozprávaný pútavo, živo, s humorom a láskavým nadhľadom. Viac niet čo dodať.

***

(Tento svoj knižný výlev som publikovala začiatkom mája na mojom Goodreads, ale prišlo mi, že by som ho mala publikovať aj tu. Úpravy sú minimálne.)

Budem úprimná - z takýchto kníh som už dáááááááávno vyrástla. Viac-menej. Môžem sa tak aspoň tváriť, nie? Každopádne na Denníkoch som vyrástla a keď poviem, že som prvé dva diely čítala aspoň 10x, tak ani nepreháňam. Hlavne dvojku. Lebo Lukáš Masubo je môj fiktívny priateľ odkedy som mala, ja neviem, 10? 11?
Takže som Magický advent chcela čítať už od jeho vydania, ale tak viete, kníhkupectvá v Londýne sú očividne o ničom a takéto tam nepredávajú.

Úprimne, prvých 5(?) strán som odfotila a poslala kamarátke, aby mi potvrdila, či je to vážne tak hrozné, alebo či som ja už stará a nudná. Potvrdila mi to. Na jednej strane super, stará a nudná nie sú prívlastky, ktoré by som chcela vo svojich 23 rokoch mať, ale tiež to bolo pre mňa obrovské sklamanie, lebo som sa na knižku fakt tešila... aj keď možno len z čisto nostalgických dôvodov.
Totižto, Sofia je Bratislavčanka, vlogerka a blogerka (knižná) a v škole majú aj jednu z najznámejších slovenských vlogeriek a influenceriek, strašne afektovanú a falošnú, bolo to strašne povrchné, bez make-upu tam nikto nešiel ani smeti vyniesť - a, samozrejme, bolo treba selfíčko, aby followeri videli, že aj oni sú len normálni ľudia a tak. A je tu úplne dokonalý chalan, do ktorého je naša Sofia zamilovaná, ale on je hrozne populárny a na záchodoch sa oblizuje s Broňou Mimi (to je tá influencerka). Pripomínalo mi to tie hlúpe americké filmy, chcelo sa mi kričať a tak som to na strane 47 zavrela (tak po hodine a pol čítania!), že mi to definitívne stačí a šla som spať. Ani pekné spomienky na knižné blogovanie, ktoré mi Sofia vracala, nepomáhali. A jej by som tiež dala pár faciek.

Ráno som sa posťažovala mame, aká hrozná katastrofa a tragédia sa stala (tá neprejavila žiadne pochopenie - rovnako ako z môjho nadšenia kvôli vydaniu Midnight sun, ale tak už vieme, ako to s ním dopadlo), že sa tá kniha nedá čítať a tak so znásobeným sklamaním som sa rozhodla prečítať posledné 3-4 strany knihy. Niečo ma tam muselo zaujať, lebo som si povedala, že dám tomu druhú šancu.
Úprimne, nič by sa nestalo, keby kniha začne okolo strany 110. Ak ste čítali anotáciu, tak viete, že je Sofia nútená odísť na lazy a tam to konečne začína byť dobré, Zuzkino písanie je tu na úrovni, na ktorú som navyknutá a fakt ma to bavilo. Keby tá štvrtina knihy neexistovala, aj 5* by som s čistým svedomím dala.

Ja som mestské dievča a cez dediny som maximálne tak prechádzala. Čiže život na lazoch, staré slovenské tradície (to fakt sa ešte niekde robia??) sú môjmu životu vzdialené asi tak ako Rokfort či Stredozem. A napriek tomu, že som prečítala za život odhadom 1500 kníh, nepamätám si na žiadnu, čo by sa odohrávala v podobnom prostredí. Prišlo mi to maximálne fascinujúce, predsa len o podobných zvyklostiach som počula akurát tak od prababky či na základke. Normálne som až zatúžila také niečo zažiť - ale tak na týždeň, lebo pohodlia v mestskej civilizácii sa nevzdám.

Plus, to akí super chalani tam boli! Hlavne Laco. Lukášovi Masubovi sa nevyrovná, ale Zuzke sa nedá odoprieť, že vie mužské postavy napísať tak, že z nich padám do kolien ako nevybúrená dvanástka. Okrem Jara, ten bol debil. To je najmilší a najpresnejší opis, aký viem poskytnúť. (Na Goodreads som použila iné slovo, ale na blogu som sa vždy snažila nenadávať.) A pri telocvikárovi Matovičovi tiež (ktorý sa síce nevolal Matovič, ale veľmi podobne, tak som to tak proste automaticky čítala).
A veru tak som sa neraz aj škerila pri čítaní. Aj som sa nasmiala v určitých pasážach - 2-3x som doslova vyprskla od smiechu. Napríklad, keď dievčatá čarovali, liali horúce olovo do vody, aby im to prezradilo za koho sa raz vydajú... na základe symbolu, ktoré olovo vo vode vytvorí. A ona premýšľala, že či ten dokonalý chalan Samo sa jej zjaví v podobe Instagram loga. Tá predstava je dokonalo absurdná.

Zároveň tu však bola jedna strašne nechutná hláška, pri ktorej som chcela rovno ziapať, nielen kričať - a povedal ju telocvikár, ktorý sa nevolal Matovič:
"Nechceš mi nahovoriť, že päť báb má naraz menzes? Nonsens. Bolo by asi zaujímavé, keby som vám strhol gatky a overil si to, čo? Vieš, ako sa tou predstavou vždy bavím? A to si vravím pedagóg."
Pousmiala som sa.
WHAT THE FUCK?!?! Toto reálne povie pedagóg šestnásťročnej maloletej študentke, ona sa pousmeje a tým sa to akože končí? Toto nie je vtip, je to sexuálne obťažovanie - opakujem - maloletej!!!
A je to priveľmi dôležité na to, aby to NIKTO nespomenul? (Alebo som to minimálne v žiadnej recenzii či názore nenašla, aj keď je pravda, že som prebehla len zbežne pár.)

Nechcem však ukončiť negatívne, takže späť k pozitívnym veciam. Táto kniha prešla z to sa nedá čítať na od toho sa nedá odlepiť, takže Zuzka odviedla opäť fantastickú prácu a ja teda evidentne stále nie som na jej knihy stará, takže chcem ďalšie. Ideálne hneď teraz. A kľudne aj ako pokračovanie tejto knihy. Lebo som možno ešte nemala dostatok Laca?


(Ako som  už spomenula pri Midnight sun, tak toto je druhá z dvoch recenzií, ktoré som napísala ešte dávno, tak k tomu nemám žiadne svoje fotky a knihu som už posunula ďalej. Do budúcich recenzii však budem vkladať tie, teraz to bola improvizácia.)

Kam ďalej?

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Ďakujem vám za každý komentár :)