pondelok 14. septembra 2020

Prestaňme sa pýtať ľudí, kedy budú mať deti. Neviete, čím si kvôli tomu prechádzajú. | All your perfects

Autor – Colleen Hoover
SK/CZ názov – Všetky tvoje prednosti/ To nejlepší v nás
Rok vydania – 2018
Počet strán - 305
Hodnotenie na Goodreads – 4,29/ 59 535

(Slovenská) anotácia
Môže prežiť veľká láska s dokonalým začiatkom medzi dvoma nedokonalými ľuďmi?
Quinn a Graham si navzájom prisahali lásku, veriac, že všetky nepriazne osudu prekonajú spoločne. To bol sľub, ktorý si dali v deň svadby. Dokonalú lásku však ohrozuje nedokonalé manželstvo. Životy manželov sa od seba vzďaľujú, sny o založení rodiny sa stávajú nedosiahnuteľnými. Obaja začínajú pochybovať o význame svojho vzťahu. Prestať či neprestať bojovať za spásu manželstva, ktoré malo trvať večne? Spomienky, chyby a tajomstvá, ktoré si vybudovali v priebehu rokov, ich trhajú od seba. Budúcnosť závisí od plnenia sľubov z minulosti.
Román o krachujúcom manželstve a jednom starom, zabudnutom sľube, ktorý by mohol byť schopný ho zachrániť.

***

Poviem hneď na začiatok, že toto by som nenazvala recenziou. Súkromne si to nazývam takým knižným výlevom, lebo sa chcem bližšie vyjadriť aj k tématike knihy a o mojom názore na túto problematiku.

Colleen Hoover je pravdepodobne jediná autorka, ktorej knihy pridávam na svoj to-read list automaticky. Bez čítania anotácie či bez akejkoľvek predstavy o tom, o čom kniha má byť. Vidím meno autorky a viem, že to chcem čítať. Ani táto kniha nebola výnimkou a tiež som sa do nej pustila úplne naslepo. To, že je to kniha o neplodnosti, som sa dozvedela na 4. kapitole.
A už len tou témou si autorka zaslúži potlesk!

Je rok 2020 a stále prevláda idea, že rodina je muž, žena a dieťa. To je problematické na viacerých úrovniach (LGBT tématiku, smrť či odchod rodiča necháme na inokedy) - znamená to, že bezdetní manželia nie sú rodina?! Skrátka, žena je stále považovaná za chodiacu maternicu a život bez detí sa považuje za nekompletný. Ľudia si myslia, že je ok pýtať sa párov, kedy budú mať dieťa - tých, ktorí dieťa nechcú, to otravuje a tých, čo deti mať nemôžu to zraňuje. (Skvelý článok na túto tému nájdete TU.) Je tu tlak okolia, tlak partnera aj tlak, ktorý kladieme sami na seba.
A preto si myslím, že táto kniha je nesmierne dôležitá. V prvom rade, ešte som nečítala knihu, ktorá by sa tejto témy týkala. A čo viac - ja  som ani nepočula o takej knihe. Pre dôvody spomenuté vyššie je táto téma stále tabu. A o tabu témach sa treba rozprávať - pretože vždy sú ľudia, ktorí si tým práve prechádzajú a cítia sa v tom byť sami.

Mňa to celkom fascinovalo, hlavne z psychologického hľadiska. Vždy sa rada "pozerám do hláv" iným ľuďom, ktorí sú úplne odlišní ako ja, aby som pochopila ich zmýšľanie a pohnútky. Nakoľko tehotenstvo mi príde ako jedna z najdesivejších vecí na svete (ak sa chcete "pozrieť do hlavy" zase vy mne, písala som o tom v tomto článku) - a tak sa dá povedať, že Quinn bola v otázke detí mojim pravým opakom. A hoci to ja pochopiť neviem, tak viem s Quinn (a ďalšími ženami, ktoré si niečim podobným prechádzajú) súcitiť a táto kniha mi lámala srdce. 
Bolo mi jej veľmi ľúto, že nemôže byť matkou, keď to bolo v podstate to jediné, čím kedy chcela byť. Nanešťastie ma tu tiež vytáčala tak moc väčšinu knihy, že je dôvodom, prečo kniha nedostala 5*.
V tejto knihe totiž chýba akákoľvek komunikácia medzi ňou a jej manželom Grahamom. Oboch trápila ich situácia, ale absolútne sa o tom spolu nebavili, čím trpelo ich manželstvo. 
Nedostatok komunikácie, pravdaže, nie je len Quinninou chybou - môžu za to vždy obaja - ale Graham aspoň bojoval. Bojoval za ich vzťah, za ich manželstvo, lebo ju tak moc miloval.
A bol úplné zlatíčko - hocikto by mal obrovské šťastie, keby mal partnera akým bol on. Niekoho, kto by mu zniesol aj modré z neba, len aby bol ten druhý šťastný. A práve preto ma tak vytáčala Quinn - ona niekoho takého našla a vôbec si to nevážila. Napriek tomu, že sa kniha týka neplodnosti, ústrednou témou knihy je manželstvo a ako môže byť niečim takým ovplyvnené.

Koniec bol perfektný - nie len to šteniatko, ale aj to, ako autorka nenapísala očakávaný koniec - čím príbeh spravila viac realistický a tiež ukázala, že život bez detí môže byť tiež plnohdnotný a skvelý. Čo je niečo, čo určite ocenia ľudia, čo nechcú alebo nemôžu mať deti. Okrem toho ma určitá scéna v knihe skoro rozplakala. V autobuse plnom ľudí, takže som radšej prestala čítať. 
Táto kniha je emotívnou jazdou - ja som cítila radosť, smútok, hnev, dojatie a pravdepodobne aj mnoho ďalšieho. Okrem toho sa číta veľmi rýchlo a dobre a to aj napriek ťažšej téme. Určite vám tiež
odporúčam novelku Finding perfect (je len v angličtine) - a je prepojením kníh Beznádejná, novelky Finding Cinderella a tejto. A je úplne... perfect. Ak ma táto kniha takmer rozplakala, tak pri Finding  perfect som mi stekali slzy naozaj - a to ja pri knihách takmer nikdy neplačem.

Colleen teda odviedla opäť úplne fantastickú prácu a ja sa musím čoskoro pustiť do jej kníh Too late, Regretting you a Heart bones, ktoré sú jediné, čo som od nej ešte nečítala. (V podstate.)


Kam ďalej?

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Ďakujem vám za každý komentár :)