Článok na tému... 8

Tak! Po dlhej dobe ma napadol ďalší nápad na tématicky článok. A stačil k tomu jeden status. Môj. Napísaný po pozretí istého blogu. Nepýtajte sa akého, pretože už ani neviem. Radšej.
Dopredu hovorím, že tento článok nie je písaný proti nikomu konkrétnemu. A neberte si to veľmi osobne, pretože si myslím, že sa v tom nájde každý. Aspoň v jednom bode.
Vrátane mňa.
Najprv som myslela, že bude asi päť bodov a ani som sa nenazdala a mala som osem. A rozhodne som nekončila. Takže to dopadlo takto.

10 vecí, ktoré nemám na blogoch rada

1. Originalita? Čo to sakra je?!
Čo je vlastne prípad toho vyššie zmieneného nemenovaného blogu. A väčšiny ďalších. Hlavne tých nových. Uznávam. Je obrovské množstvo knižných blogov (načo???) a je naozaj ťažké sa odlišovať. Ja som s tým ešte taký problém nemala, lebo keď som si ho zakladala ja, tak ešte ich tak veľa nebolo.
Každopádne... včera som sa preklikala na jeden nový blog, na ktorom som ešte nikdy predtým nebola. Problém? Okamžite som mala pocit deja vu. Normálne som sa pozastavila nad tým, či som tam naozaj ešte nebola, lebo vyzeral ako mnoho mnoho ďalších. Novým blogerom sa nechce babrať s designom, tak použijú prvú šablónu, ktorú im blogger vyhodí. Výsledok? Dvadsať blogov sa na seba podobá ako vajce vajcu. Prečo si nespraviť aspoň vlastné pozadie? Alebo použiť nejaké z ponúkaných? Prípadne musia byť všetky biele/béžové/svetloružové? Keď som začínala ja, tak som si okamžite dala čierne pozadie. A hádajte čo? Môj blog vynikal. Chcem povedať, že doteraz je príliš málo tmavých blogov. Napríklad.
Druhá vec je názov. Áno, ja nemám veľmi čo hovoriť, Svet kníh neznie veľmi originálne. A keby som ho nevytvárala tak narýchlo, tak je to asi lepšie. Lenže keď všetky veľká väčšina blogov má v názve všetky tvary slova kniha, tak si vás asi ťažko zapamätajú medzi ostatnými. Ak sa nebudete odlišovať aj niečim iným, že.

2. Pravopysné chibi, vždi a všaďe
Tak toto je bod, ktorý sa týka aj mňa. A verte mi, že ja si to uvedomujem a snažím sa zlepšovať. A verím, že som sa zbavila aspoň tých do očí bijúcich.  Ale sú veci, ktoré udrú do očí okamžite. Každému. Aj tomu, kto vie slovenčinu minimálne. Pretože keď dospelý bloger nevie odlíšiť mi a my a placne tam to i, ktoré má na klávesnici bližšie, tak je problém. Alebo singulár a plurál prídavných mien. Tiež niektorých očividne neučili, že na konci slovies je vždy i. A podobne.
A radšej nehovorím, ako ma irituje medzera a za tým výkričník ! To už som videla u niekoľko blogerov. Prípadne enormné množstvo výkričníkov. Za každou druhou vetou.
A ešte do tohoto bodu pridám slang. To si niekedy až vlasy trhám.

3. Ja mám odpovedať?! 
Niekto sa snaží, okomentuje vám článok a vy neodpoviete späť. Ja sa koľkokrát vrátim na blog, na ktorom som niečo komentovala, trebárs aj položila otázku a potom nedostanem odpoveď. A to ma štve. Keď už si dá niekto robotu s tým, že komentoval, tak by to malo byť aj opätované. Nehovorím že vždy. Niekedy sa nedá odpovedať. Trebárs, keď niekto napíše Pekná obálka. No načo odpoviete Ja viem?!

4. Skoro som tú knihu vyhodil/a z okna, ale všetci ju chvália a ja nechcem, aby si ostatní mysleli, že som divný/á.
Všetci píšu pozitívnu recenziu na xy knihu? Tak aj ja napíšem, aj keď sa mi vlastne nepáčila.
Ale to ste ju ani čítať nemuseli! V recenzii predsa píšete vlastný názor. Úprimný názor.

5. Potrebujeme na niečo upútať pozornosť? Poďme to zvýrazniť, zväčšiť, zafarbiť, podčiarknuť a pre istotu pridajme aj desať výkričníkov!!!!!!!!!!
Načo?? Keď čítam článok, kde je zvýraznené každé slovné spojenie, tak áno, ono udrie do očí, ale je to strašne otravné. Keby jedno-dve v článku, tak dobre, nepoviem ani pol slova!!! Ale stále?!

6. Len ja mám pravdu a ostatní sú idioti, ktorí nevedia, o čom rozprávajú.
Klasický prípad blogerov, ktorí nepripúšťajú žiadne argumenty, len si húdu svoje. Napíšete negatívnu recenziu na nejakú knihu. Trebárs tie Hviezdy. Tak sa hneď nájdu ľudia, ktorí povedia, že som blbá, lebo som tú "úžasnú" knihu nepochopila. Ale to, že mi nesadol autorov štýl a že mi postavy liezli na nervy, tak asi mám niekoľko dôvodov, prečo sa mi kniha nepáčila, tak je to jedno. Proste som blbá, lebo to neviem oceniť.

7. Prečo sa správať ako dospelí, keď sa môžme vrátiť do škôlkárych čias? 
Neustále hádky. Kvôli totálnym prkotinám. ,,Modrá farba je najkrajšia!" ,,Nie, ružová!" ,,Ja sa s tebou nebavím!" A tak sa celá československá blogová komunita rozdelí na tri tábory. Na modrý a ružový, ktorí sa navzájom neznášajú a ohovárajú sa. A potom je tu ďalší tábor, nazvime ho čierny, ktorý s ostatnými dvoma buď nesúhlasí, alebo mu sú tie žabomyšie vojny úplne ukradnuté.

8. Tá kniha bola strašná. Ale čo ak by kvôli tomu so mnou vydavateľstvo zrušilo spoluprácu? Radšej nebudem riskovať!
Jedna z mojich prvých spoluprác bol Ikar. A tí mi poslali ako prvú knihu, ktorá sa mi nepáčila. Bola tak na dve TARDIS, ale ja som dala tri. Pre istotu. Zo strachu. Teraz sa tomu smejem. Vydavateľstvá si majú vážiť skutočný názor, nie vymyslený. A väčšinou s tým nemajú problém. Teda ja som sa ešte nestretla, aby kvôli negatívnej recenzii so mnou niekto zrušil spoluprácu. A že ich nebolo málo.
Pokiaľ sa bojíte a urobíte to na začiatku raz-dvakrát, tak to viem pochopiť. Ale piatykrát? Len preto, že vám to poslalo vydavateľstvo? To je kravina.

9. Mali by ste robiť toto. A toto. Prečo? No lebo som povedal/a! 
Viete čo je vyslovene komické? Dvanásťročný bloger, ktorý vie o živote hovno, moralizuje ako päťdesiatročný človek, ktorý má už čo-to za sebou. Snaží sa tváriť ako dospelý, poučuje a mudruje. Je to proste smiešne.

10. Všetci recenzujú len recenzáky. Je to zlé. To nemôžu si knihy kupovať ako ja? Hmm... ktorému vydavateľstvu by som mal/a napísať? 
Pokrytectvo. Hnusné pokrytectvo. Ako v skutočnom živote, tak aj na blogoch. Sú blogeri, ktorí tvrdia, aké sú recenzáky zlé. Že oni si radšej kupujú a to by mali všetci. A že ich nikdy nebudú chcieť. Avšak vravia to len dovtedy, kým im niekto neodkývne spoluprácu. Akonáhle nejakú nadviažu, tak je samozrejme všetko v poriadku.

A čo vadí vám?