Nový začiatok - Kapitola piata (FrostIron)

Ummm... fajn, po dvoch mesiacoch tu máte novú kapitolu. Je to so mnou strašné, čo? :D Ale ak sa mám priznať, tak so šiestou sa akosi neviem pohnúť, hoci dnes som po hrozne dlhom čase pár viet k tomu napísala. Hádam to už teraz trochu lepšie pôjde. Úprimne dúfam, že už budem písať k tomuto viac, lebo taká dlhá prestávka... Jeden aby sa z toho zbláznil. A ja vám zatiaľ ukážem piatu kapitolu. Aby som vaše utrpenie z čakania trochu zlepšila. Teda, ak to ešte niekto číta, nedivila by som sa, keby ani nie :D
Uhm... Ak mám pravdu povedať, je to moja najobľúbenejšia kapitola zatiaľ. Predpokladám, že predchádzajúce kapitoly si už moc nepamätáte, čo chápem, tiež som si musela osviežiť pamäť. Ale v tejto kapitole sa dozviete kopu dôležitého. Napríklad to, ako sa Loki do Stark tower vôbec dostal, keď ste už na vysvetlenie toľko čakali. No ale fajn, už mlčím. Užite si kapitolu :)

Loki sedí v cele opretý o stenu. Rozmýšľa o všetkej tej nespravodlivosti, ktorá na ňom bola napáchaná a utápa sa v sebaľútosti, keď to začuje. Celkom nepatrný ale predsa výrazný šepot ozývajúci sa mu v hlave. A nebol to jeho hlas, čo mohlo znamenať len jedno. Niekto sa mu dostal do hlavy.

„Ideme si po teba.“ Šepot tak vzdialený a zároveň blízky. Loki rýchlo vstane. Tu už nemôže ostať ani sekundu. Ani náhodou nemieni len tak nečinne sedieť a čakať. To nie je jeho štýl. 

Vďaka svojej prezieravosti sa mu podarilo zachovať si aspoň trochu mágie a tú mu Odin nemohol odobrať. Samozrejme, že ten starec o ničom nemá ani šajnu. Akoby mohol? Je priveľmi hrdý na to aby pripustil, že by ho Loki mohol klamať. Že pozná niečo, o čom on nemá ani páru. Žiaľ jej používanie bude nesmierne náročné. Preto ju už dávno neminul a stále trčal v tejto prašivej cele. Tá bola obrnená rôznymi zložitými bezpečnostnými kúzlami, ktoré Lokimu nerobilo ani najmenší problém prekonať. Veď niektoré kedysi sám vymyslel! Teraz potreboval vyčarovať len portál. Jeho mágia bola však príliš slabá a bolo jej príliš málo na to, aby mohol vybrať lokalitu, v ktorej sa ocitne. Niežeby vedel, kam má ísť. Musí ísť naslepo. A musí to risknúť. Musí odísť. Inak bude hroziť obrovské nebezpečenstvo nielen jemu, ale aj celému Asgardu. Musí ísť nevedno kam. 

Nadýchne sa a vkročí do svetla.                                            

Cestovanie medzi svetmi cez portál nie je jednoduché. V prvom rade to chce riadne silný žalúdok nevyvrátiť jedlo z posledných desaťročí. V druhom rade si musíte dávať pozor, aby ste sa tam nezasekli, lebo blúdiť po Ničote celé stáročia nie je bohvieaká zábava. Niežeby sa to Lokimu niekedy stalo. Na to je dostatočne inteligentný. Ale aj tak sa tomu cestovaniu snaží vyhýbať, lebo aj napriek praxi, dopadne na zem a chvíľu tak nehybne leží a ďalšiu chvíľku trvá, kým sa je schopný dvihnúť. Keď sa trochu spamätá, poobzerá sa okolo seba. Všade navôkol len pustatina. Nikde nikoho nevidno. Je tu sám. Sám v neznámom svete. Na neznámom mieste.

Za ním sa ozve šuchot. A vzápätí smiech, z ktorého tuhne krv v žilách. „Vieme, že si tu, bôžik. Sám a bez mágie. Pred nami sa neschováš. Možno keď teraz dobrovoľne vylezieš z úkrytu, tak tvoje mučenie bude možno kratšie. “

Loki sa rozbehne. Nevie, kto ho prenasleduje, ale to nie je podstatné. Dôležité je, že ho vôbec niekto prenasleduje. A ten niekto je za ním. A doháňa ho. Vie to, aj keď sa neobzerá dozadu.

Nechce utekať. Ale musí. Neznáša keď nemá na výber. Čo sa mu v poslednom čase deje akosi často. Nijaký úkryt nie je bezpečný. Teda skoro.

Pred ním sa zjaví bludisko, ktoré si vyčaroval z tej trochy mágie, ktorá mu ešte ostala. Jeho prenasledujúci sa mýlil. A teraz na to doplatí.

Vbehne do bludiska.

Neľutuje, čo za posledné roky urobil. Ľutuje len to, že sa mu to nepodarilo. A spojenectvo s Thanosom, pravdaže.

Teraz za to pyká. Ak ho Thanos nájde, zabije ho. Nájde spôsob, ktorý bude čo najbolestivejší. Aby sa mu pomstil. Za prehru. Za Chitauri.

V hlave sa mu už rysuje plán. Má šancu im újsť. I keď to znemená, že ostane bez mágie úplne.

Musí sa schovať na Mitgarde. Svete hemžiacom sa pozemskými červami s ich nepodstatnými, malichernými problémami. Ako ten arogantný idiot Stark. 

Je to frustrujúce. Neznáša, keď nemá na výber. A tu by bola možnosťou už len smrť. A tú v pláne rozhodne nemá.

Vbehne do slepej uličky a z tej poslednej štipky mágie otvorí portál. Sústreďuje sa na Mitgard, hoci je natoľko slabý, že je tu veľká šanca, že skončí trebárs na Vaneheime. Je už úplne vyčerpaný. Z posledných síl vkročí do portálu a pohltí ho Ničota. 

Leží na podlahe. Celú svoju pozornosť sústreďuje na dvoje nohy. Potrebuje sa zdvihnúť. Preskúmať to tu. Nestihne sa však ani poobzerať po miestnosti, keď do nej niekto vojde. Loki sa naštve. Nemohli mu nachystať lepší uvítací výbor? Mohol by sa uraziť. 

,,Stark," povie Loki naštvane. ,,Čo tu robíš?"