Séria - Archiv
Diel - prvý
Vydavateľstvo - CooBoo
Rok vydania - 2014
Väzba - pevná
Počet strán - 334
Anotácia
Představte si místo, kde mrtví odpočívají na policích jako knihy. Každé tělo má svůj příběh, život uspořádaný v sérii vzpomínek, do kterých může nahlédnout jen Knihovník. Těm tělům se říká Historie.
Šestnáctiletá Mackenzie Bishopová pracuje pro Archiv jako Správce. Jejím úkolem je chytat a vracet Historie, které se sem tam probudí a utečou, Historie, které jsou často zmatené a agresivní. To všechno dělá s vědomím, že někde v Archivu odpočívá i tělo jejího dědy, který ji sem před čtyřmi lety přivedl, a mladšího bratra, s jehož ztrátou se zatím nevyrovnala.
Jedním z mnoha pravidel Archivu je, že v něm musí být naprosté ticho. Některé Historie totiž mají lehký spánek a stačí málo, aby se vzbudily. Ale teď jako by někdo neklidné mrtvé budil záměrně, z Archivu jich uniká víc a víc, a někteří mají dokonce pozměněné vzpomínky. A je na Mac, aby vypátrala, proč se to všechno vlastně děje a kdo za tím stojí, pokud možno dřív, než celý Archiv padne a ona přijde i o to málo, co z jejích blízkých zbylo…
Obálka
Obálka je zaujímavá a páči sa mi. Ale nie natoľko, ako originál, ten je krásny.
V rastoucim šeru rozeznám vybledlé juzvy.
,,Jak si k ni přišel?"
,,Pracoval jsem ako špión, ale moc mi to nešlo."
,,A k téhle?"
,,Potýčka s lvem."
,,A k téhle?"
,,Chytil jsem piraňu holou rukou."
***
Keď som zbadala prvý krát túto knihu, okamžite ma zaujala svojou anotáciou a originálnym nápadom. Netuším, čo presne som čakala. Bolo to niečo nové, niečo iné a ja som nemala nijakú konkrétnu predstavu. Pred čítaním ma Kačč varovala, že nemám mať priveľké očakávania, ale zrejme boli na túto knihu aj tak dosť veľké.
Do knihy som sa púšťala s nadšením. Tešila som sa na ňu, počula som relatívne dobré ohlasy a moje nadšenie opadlo už po prvých stránkach. Tínedžerke umrie brat, s rodinou sa odsťahuje, tam necháva svoju najlepšiu kamarátku a nie je zo sťahovania nijako nadšená. Chápete, dom je starý, bla bla... Príde vám to povedomé? Nečudujem sa. Takto sa začína kopa kníh a mne už to pekne lezie na nervy. Neverím, že som jediná.
Do knihy som sa púšťala s nadšením. Tešila som sa na ňu, počula som relatívne dobré ohlasy a moje nadšenie opadlo už po prvých stránkach. Tínedžerke umrie brat, s rodinou sa odsťahuje, tam necháva svoju najlepšiu kamarátku a nie je zo sťahovania nijako nadšená. Chápete, dom je starý, bla bla... Príde vám to povedomé? Nečudujem sa. Takto sa začína kopa kníh a mne už to pekne lezie na nervy. Neverím, že som jediná.
Predtým, než som začala čítať, som mala veľmi jasnú predstavu, ako si ten Archív predstavujem. Miesto, kde sú uložení mŕtvy, ich História, som si predstavovala podobne, ako Sálu proroctiev v Ministerstva mágie. Asi som po tých rokoch priveľmi ovplyvnená Harrym Potterom. Totižto to celé bolo popísané tak, že som nadobudla dojem, že sa z toho vykľula márnica. Tá História to neboli len nejaké otlačky činov alebo podobne. Boli to telá, v ktorých sa to zaznamenávalo, uložené v podobných priestoroch ako je hore na obrázku. (Samozrejme, že som zadala do Google rovno márnica :D Jeden mozog vypadávajúci z hlavy, ruka na franforce a pár ďalších milých obrázkov... Kam sa hrabú obrázky sladkých šteniatok?)
Ale späť k tomu, čo som chcela. Postavy. Mackenzie bola taká nemastná-neslaná. Ja k nej vážne nemám čo povedať, nevytvorila som si k nej v podstate nijaký vzťah.
Mojou najobľúbenejšou postavou sa stal knihovník (prečo to boli vlastne knihovníci? Žiadne knihy tam nemali) Roland. A nielen kvôli jeho červeným converskám, aby bolo jasné. Bol vtipný a veľmi sympatický. Ďalšou skvelou postavou bol Wesley, ktorý mi trošku pripomínal Jacea. Bol z neho síce iba taký slabý odvar, ale istá podobnosť tam bola. Taký ten narcizmus, ale aj to, že bol milý, keď to bolo treba a tak. A mal občas vážne skvelé hlášky, trochu to tu oživil.
Ďalšou postavou, ktorá stojí za zmienku je Owen. Väčšinu času som mu nevenovala veľa pozornosti, proste tam bol a ja som kvôli nemu nemala v hlave nijaké ohňostroje. Na konci ma však prekvapil a ja som si ho obľúbila. Zaujímavou osobou mohol byť Mackenzien dedko, ale ten už v čase, kedy sa kniha odohrávala nežil.
Ale ak mám pravdu povedať, postavy boli dosť nevýrazné a pochybujem, že po mesiaci budem vedieť, kto tá Mackenzie Bishopová vlastne bola.
Ale späť k tomu, čo som chcela. Postavy. Mackenzie bola taká nemastná-neslaná. Ja k nej vážne nemám čo povedať, nevytvorila som si k nej v podstate nijaký vzťah.
Mojou najobľúbenejšou postavou sa stal knihovník (prečo to boli vlastne knihovníci? Žiadne knihy tam nemali) Roland. A nielen kvôli jeho červeným converskám, aby bolo jasné. Bol vtipný a veľmi sympatický. Ďalšou skvelou postavou bol Wesley, ktorý mi trošku pripomínal Jacea. Bol z neho síce iba taký slabý odvar, ale istá podobnosť tam bola. Taký ten narcizmus, ale aj to, že bol milý, keď to bolo treba a tak. A mal občas vážne skvelé hlášky, trochu to tu oživil.
Ďalšou postavou, ktorá stojí za zmienku je Owen. Väčšinu času som mu nevenovala veľa pozornosti, proste tam bol a ja som kvôli nemu nemala v hlave nijaké ohňostroje. Na konci ma však prekvapil a ja som si ho obľúbila. Zaujímavou osobou mohol byť Mackenzien dedko, ale ten už v čase, kedy sa kniha odohrávala nežil.
Ale ak mám pravdu povedať, postavy boli dosť nevýrazné a pochybujem, že po mesiaci budem vedieť, kto tá Mackenzie Bishopová vlastne bola.
V rastoucim šeru rozeznám vybledlé juzvy.,,Jak si k ni přišel?"
,,Pracoval jsem ako špión, ale moc mi to nešlo."
,,A k téhle?"
,,Potýčka s lvem."
,,A k téhle?"
,,Chytil jsem piraňu holou rukou."
Už som napísala a sami ste si to určite tiež všimli, že nápad je veľmi originálny. S niečim podobným som sa ešte nestretla. Autorka vymyslela skvelý, neopozeraný nápad. Škoda len, že ho nevedela dostatočne spracovať. Malo to veľký potenciál a napokon z toho nebolo nič. Vedela som, že to nie je ktovieako akčné, ale ono to bolo už nudné. Vlieklo sa to, nič sa tam nedialo, potom vrátili mŕtveho do Archívu a zas sa nič nedialo. Nadšená som bola iba v prípadoch, keď som si hľadala spojitosti s Doctorom Who. A že som ich tam pár našla. Najväčšia knižnica na svete, červené conversky, praskliny a kopu iného... Vidíte, čo všetko človek je schopný robiť, aby sa toľko nenudil.
Ďalšia vec, ktorá mi fakt vadila boli spomienky písané týmto štýlom: Je mi jedenáct. Máš mnohem víc síly, než se na prvý pohled zdá. Vezmeš mě ven do horkého letního dne.
Úprimne, pokiaľ si knihu neprečítate, o nič neprídete.
Teraz sa som knihu dosť zhodila, viem. Ale pravda je taká, že to nebola tá najväčšia katastrofa a trochu sa mi to aj páčilo. Občas ma to pobavilo, bolo tam pár vtipných hlášok. Zachraňovali to Roland a Wesley. A posledných tridsaťpäť strán, tie boli vážne super. Žiaľ, to je príliš málo pre tristo stranovú knižku. Pre mňa to je podpriemer. Ani neviem, či chcem čítať dvojku.
Úprimne, pokiaľ si knihu neprečítate, o nič neprídete.
Teraz sa som knihu dosť zhodila, viem. Ale pravda je taká, že to nebola tá najväčšia katastrofa a trochu sa mi to aj páčilo. Občas ma to pobavilo, bolo tam pár vtipných hlášok. Zachraňovali to Roland a Wesley. A posledných tridsaťpäť strán, tie boli vážne super. Žiaľ, to je príliš málo pre tristo stranovú knižku. Pre mňa to je podpriemer. Ani neviem, či chcem čítať dvojku.
Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem spoločnosti Albatros media.
Kniha väčšinu zaujala svojou obálkou :) Ale ako čítam vyzerá to všelijako :) Prehodnotím jej kúpu asi
OdpovedaťOdstrániťÁno, obálka je pekná, ale akosi mám pocit, že je lepšia, než samotná kniha... Prehodnoť, urobíš lepšie :D Ale zas na GR to má dobré hodnotenia...
OdstrániťVidíš a mne zas kniha celkom sadla. Máš pravdu, že postavy nijak nevynikali a bolo tam veľa klišé, ale mne sa zapáčil ten námet. Možno to bude trochu aj tým, že som v poslednej dobe čítala samé contemporary a po dlhej dobe to bola moja dávka fantasy. Asi som už mala absťák a mala som otupené chuťové bunky. ;)
OdpovedaťOdstrániťMožno :D Námet to malo veľmi dobrý, s tým sa proste nedá nesúhlasiť. Len ho poriadne nevyužila :) Podľa mňa.
Odstrániť