Knižná spoveď

Tento článok som našla na blogu All dreams are real, pôvodne od blogerky Fanta light. Zaujalo ma to, rada odpovedám na rôzne otázky, tak som si povedala A prečo nie? V tomto článku sa dozviete veľa vecí, ktoré ste o mne nevedeli. Aspoň dúfam. Je tu hlavne o mojich knihomolských začiatkoch :)


1. Si knižný typ? 
Samozrejme! Inak by som predsa nemala blog o knihách, že. Knihy zbožňujem odjakživa. Moje prvé spomienky z detstva sa viažu ku knihe s príznačným názvom Moja prvá knižka, ktorú som rýchlo poznala odpredu odzadu. Každopádne, nejde si nevšimnúť, že knihy zbožňujem a pochybujem, že raz prestanem :)

2. Čo tvoji rodičia a príbuzní?
Rodičia ma v čítaní podporujú a sú radi, že mám takú záľubu. Niežeby boli happy, keď je to na úkor učenia, ale to je vina školy. V žiadnom prípade nie moja, jasné? Babka s dedkom tiež veľa čítajú, majú obrovskú knižnicu, takže to máme v rodine :) Iba brat je zrejme adoptovaný.

3. Čo tvoji rovesníci? Tak tu už je to horšie. Okrem knižných blogerov, ktorých poznám, nepoznám veľa knihomolov v mojom veku. Keď oni si idú radšej na nejaké hlúpe diskotéky, než aby sa zababušili do postele s knihou... Ich problém.

4. Rozprávali ti vaši alebo tvoji príbuzní rozprávky, keď si bola malá? 
Myslím, že áno, ale nie som si istá. To už bolo dávno, vážne si nepamätám :D


5. Čítali ti rodičia či príbuzní rozprávky, keď si bola malá? Aké? 
Naši ma odmalička viedli ku knihám a som si úplne istá, že mi čosi čítali, keď som bola malá. Ale zas si nepamätám aké. Čo mi ale utkvelo v pamäti, bola dedkova verzia príbehu Zlodeja kvetín, alebo tak nejako sa to volá. Vyskytuje sa  v knihe Príbehy na dobrú noc. A dedko nikdy nečítal text, on si to proste vymýšľal, čo som vždy zbožňovala. To bolo hlavne, keď som bola chorá, takže som aj chorá bola šťastná :) Doteraz milujem všetky jeho historky ktoré "zažil na vojne" a všetko ostatné :)

6. Vedela si už pred školskou dochádzkou čítať?Naučila som sa to sama cez letné prázdniny pred prvou triedou :) Pamätám si to :) Tlačené písmenka som poznala už dávno a keď mama varila a ja som sa nudila, sadla som si k stolu, zobrala knižku a akosi to išlo. Len meno knižky si nepamätám, viem, že prvá básnička začínala nejako takto Bol raz jeden kráľ, čo veľký palác mal. 

7. Aká bola tvoja prvá knižka, ktorú si prečítala sama? 
Na to som odpovedala vlastne už v predchádzajúcej otázke.

8. Bála si sa nejakej rozprávky? 
Raz bežal v telke tuším Popolvár a tam bola nejaká hovoriaca skala, veľké oči, alebo také čosi a ja som sa toho bála :D

9. Aká bola tvoja obľúbená knižka, než si išla do školy? 
To bola asi Adam pôjde do školy :) Taká milá knižka.

10. Chcela si byť nejakou tvojou obľúbenou postavou? 
Samozrejme. A nie raz. Byť takou Hermionou by som brala aj teraz. Vždy som ju mala moc rada. Bola inteligentná, šikovná, pekná a chodila do Rokfortu :D

11. Mala si v škole problémy s čítaním? 
Myslím, že nie. A ak, tak len s čítaním nahlas.

12. A čo tvoji spolužiaci? 
Ja som bola lepšia ako väčšina :D

13. Mala si nejakú obľúbenú knihu na prvom stupni? 
Môjho milovaného Harryho Pottera, ktorý je vlastne obľúbený doteraz :) Prvý krát som ho čítala nejako v druhej alebo tretej triede a už predtým som videla film. Minimálne ten prvý. Stačilo málo a doživotná závislosť bola na svete :D A vlastne to bola moja prvá kniha, taká už "dospelejšia", ktorá nebola vyslovene detská a nebolo tam viac obrázkov než textu :D

14. V puberte sa určite veľa zmenilo... Čo teda na druhom stupni? 
Vlastne sa toho veľa nezmenilo :D Harryho neskutočne zbožňujem doteraz a v tom čase som ho mala prečítaného už tak päť krát... Aj viac :D Ale zbožňovala som aj Twilight, hlavne takú šiestu-siedmu triedu. To bola taká moja najnovšia závislosť, kedy aj u mňa nastal boom upírov :D

15. A stredná škola? Poprípade vysoká? Kým sa dostanem na vysokú ešte veľa vody pretečie :D Každopádne teraz už čítam také množstvo kníh, že už nemôžem poriadne vyberať najobľúbenejšiu knihu. Ale priznávam, že stále ten Harry. Ten ma nikdy neomrzí :)

16. Ako sa menil tvoj vkus na jednotlivé žánre? 
Vtipné je, že sa ani nemenil. Vďaka Harrymu som si zamilovala všetko nadprirodzené a také knihy som potom vyhľadávala stále až doteraz :D Samozrejme, že sa menili knihy, predsa len dnes by som nečítala fantasy knihu určenú pre jedenásťročných čitateľov, ale inak... :D

17. Čítali ste v škole z čítaniek? Do koľkej triedy?
Ja myslím, že ani nie. Mali sme šlabikáre a potom rôzne učebnice literatúry.

18. Museli ste mať v škole čitateľské/kultúrne denníky? Ak áno, ako dlho? 
Mávali sme na prvom stupni nejaké dva roky, alebo tak, potom v piatej a šiestej triede. Bola nejaká povinná literatúra, ale tiež sme mali občas také, že sme mohli napísať čitateľský na ľubovoľnú knihu (a mne sa potom stalo, že som napísala miesto knihy na celú sériu. Ehm... Alebo obsah piatej Narnie na päť A4 :D). Potom prišla iná učiteľka, ktorá s tým stopla, lebo obsah sa dá v pohode skopírovať z internetu. Tak sme mali nejakú knihu, ktorá kolovala po triede a vždy ju mal jeden, prečítal kapitolu, povedal v triede, čo sa v nej stalo a dostal ju ďalší. Tak mala učiteľka záruku, že sme to prečítali.

19. Odporúčali ti učitelia nejaké knihy? 
Umm... Ak nerátame povinné čítanie, ktoré som prečítala a napokon sa mi páčilo - taký Lakomec od Moliéra alebo Antigonu, tak asi ani nie.

20. Máš rada povinnú literatúru? 
Kto by ju mal rád? Ja osobne nemám rada nič, čo začína slovkom povinné. Podľa mňa by niečo také fungovať nemalo, pretože to dokáže skaziť zážitok aj z dobrej knihy. To vedomie, že to proste musíte. Čo je občas aj škoda, lebo nie všetky diela sú také, že ich má človek chuť vyhodiť z okna. Asi vďaka bohu za to, že ten Harry tam nie je, lebo to by sa viacerým tiež znechutilo a to by bola obrovská škoda...

21. A učebnice? 
Pfffff! Hlúpejšia otázka nie je?

22. Ako sa k nim chováš? 
Tak mi už chvalabohu väčšinu učebníc ani nepotrebujeme (hlavne, že sme na začiatku roka dostali peknú kopu... -_-), ale no, skrátka hodím do tašky. Nijako ich nehladkám alebo nehíčkam, hoci tiež ich netrhám na márne kúsky. I keď by si to často zaslúžili...