Kúzelné obdobie

Nedávno som sa zapájala do súťaže, do ktorej som napísala poviedku. Bolo to na tému Jarné čítanie. Tej témy som sa pôvodne bála, ale napokon som si s tým nejako poradila a čosi pozliepala dokopy. A vzniklo toto, no.
Je to iba také kratučké, ale hádam to nie je úplná katastorofa... Dúfam :)

Zvalím sa do trávy. Všade ticho a pokoj. Som tu len ja v objatí lesa. A moja knižka. Jarné lúče slnka mi zahrievajú pokožku, keď sa ponorím do prvých stránok. Usmejem sa. Jar prichádza aj do kníh. Nesťažujem sa. Milujem jar. To krásne obdobie medzi treskúcou zimou a neznesiteľnými horúčavami. Obdobie, kedy všetko rastie a farby sú hneď jasnejšie.

Zatváram oči. Sústreďujem sa na spev vtáčikov a upadám do sna.

Prebudím sa na podozrivo známom mieste. Vysoké veže sa ťahajú až k oblohe a predo mnou sa rozpína jazero. Prechádzam popri Zakázanom lese, Hagridovej chatrči a zastavujem pri Zúrivej vŕbe. Jej konáre sa ohýbajú napriek neexistujúcemu vánku a ja tam zbadám zvyšky modrého lietajúceho auta. Ale čo ma udivuje je to, že je v rozpuku. Predsa len som si vždy predstavovala, že je ponurá a strašidelná. Jar zavítala aj do môjho sna. Na miesto, ktoré som vždy túžila navštíviť. Rokfort sa nado mnou čnie v celej svojej kráse a ja som šťastná. Cítim sa tak dobre, ako nikdy predtým. Mohla by som tu ostať naveky. Ja a...

Nikto? Až teraz si uvedomím, že tu nikto nie je. Ešte som tu nikoho nestretla, nie sú tu nijaké zvuky okrem šušťania konárov. Nijaký smiech, nijaké rozhovory, nič.

Akonáhle si to uvedomím, všetko sa ako šibnutím čarovného prútika zmení. Všetok chýbajúci ruch sa zrazu objavil. A zmenilo sa aj miesto, kde som stála.

Opäť som sa zjavila pri Hagridovej chalúpke, ale tentokrát tu nie som sama. Vonku sedeli Harry, Ron, Hermiona a... Katniss? Čo tu tá robí?

Všetci štyria mali na kolenách položené veľké knihy, ale Harry a Ron sledovali radšej Hagrida, ktorý v záhone presádzal tekvice.

„Túto sezónu opäť vyhrali Kudleyovské kanóny,“ tešil sa Ron.

„Ron! Máme sa učiť! Koncoročné skúšky sú už o mesiac a ty ešte stále nevieš, aký je rozdiel medzi prilbicou žltou a prilbicou modrou!“ zahriakne ho Hermiona.

„Že je každá inej farby?“ tipuje Ron.

Hermiona nestihla odpovedať, lebo zo Zakázaného lesa sa zrazu vynorili Rose Hathawayová, Jace Wayland, Percy Jackson a Adrian Ivashkov. Všetci traja si niesli knihy a ja neviem, čo ma zarazilo viac. Či ich prítomnosť, alebo to, že si nesú knihy. Obzvlášť Adrian.

A potom šlo už všetko v rýchlom slede. Moja myseľ sa zbláznila. Ledva som stihla registrovať, čo sa deje. Asi sen budem musieť reklamovať u Pána snov, lebo toto proste...

Zrazu som stála uprostred jazera. Na brehu stála Bellatrix, luskla prstami a ja som sa ponorila do vody.  Miesto topenia som sa však ocitla na Astronomickej veži. Tam na mňa čaká Malfoy , ktorý ma okamžite sáca dolu a mňa zachytí TARDIS. Vyloží ma pred tabuľou s nápisom Forks a skoro ma zrazí akýsi šialený motorkár.

Vyľakane sa prebudím a poobzerám sa naokolo. Stále ležím v tráve a na mne je položená kniha. Otvorím ju na náhodnej strane a zrak mi padne na poslednú vetu. Usmejem sa.

Zdvihnem sa zo zeme, aby som sa mohla pobrať domov a v hlave mi znie tá posledná veta:

Jar je proste kúzelné obdobie.

Nemôžem inak, ako súhlasiť.