Nový začiatok - Kapitola piata (FrostIron)

Ummm... fajn, po dvoch mesiacoch tu máte novú kapitolu. Je to so mnou strašné, čo? :D Ale ak sa mám priznať, tak so šiestou sa akosi neviem pohnúť, hoci dnes som po hrozne dlhom čase pár viet k tomu napísala. Hádam to už teraz trochu lepšie pôjde. Úprimne dúfam, že už budem písať k tomuto viac, lebo taká dlhá prestávka... Jeden aby sa z toho zbláznil. A ja vám zatiaľ ukážem piatu kapitolu. Aby som vaše utrpenie z čakania trochu zlepšila. Teda, ak to ešte niekto číta, nedivila by som sa, keby ani nie :D
Uhm... Ak mám pravdu povedať, je to moja najobľúbenejšia kapitola zatiaľ. Predpokladám, že predchádzajúce kapitoly si už moc nepamätáte, čo chápem, tiež som si musela osviežiť pamäť. Ale v tejto kapitole sa dozviete kopu dôležitého. Napríklad to, ako sa Loki do Stark tower vôbec dostal, keď ste už na vysvetlenie toľko čakali. No ale fajn, už mlčím. Užite si kapitolu :)

Loki sedí v cele opretý o stenu. Rozmýšľa o všetkej tej nespravodlivosti, ktorá na ňom bola napáchaná a utápa sa v sebaľútosti, keď to začuje. Celkom nepatrný ale predsa výrazný šepot ozývajúci sa mu v hlave. A nebol to jeho hlas, čo mohlo znamenať len jedno. Niekto sa mu dostal do hlavy.

„Ideme si po teba.“ Šepot tak vzdialený a zároveň blízky. Loki rýchlo vstane. Tu už nemôže ostať ani sekundu. Ani náhodou nemieni len tak nečinne sedieť a čakať. To nie je jeho štýl. 

Vďaka svojej prezieravosti sa mu podarilo zachovať si aspoň trochu mágie a tú mu Odin nemohol odobrať. Samozrejme, že ten starec o ničom nemá ani šajnu. Akoby mohol? Je priveľmi hrdý na to aby pripustil, že by ho Loki mohol klamať. Že pozná niečo, o čom on nemá ani páru. Žiaľ jej používanie bude nesmierne náročné. Preto ju už dávno neminul a stále trčal v tejto prašivej cele. Tá bola obrnená rôznymi zložitými bezpečnostnými kúzlami, ktoré Lokimu nerobilo ani najmenší problém prekonať. Veď niektoré kedysi sám vymyslel! Teraz potreboval vyčarovať len portál. Jeho mágia bola však príliš slabá a bolo jej príliš málo na to, aby mohol vybrať lokalitu, v ktorej sa ocitne. Niežeby vedel, kam má ísť. Musí ísť naslepo. A musí to risknúť. Musí odísť. Inak bude hroziť obrovské nebezpečenstvo nielen jemu, ale aj celému Asgardu. Musí ísť nevedno kam. 

Nadýchne sa a vkročí do svetla.                                            

Cestovanie medzi svetmi cez portál nie je jednoduché. V prvom rade to chce riadne silný žalúdok nevyvrátiť jedlo z posledných desaťročí. V druhom rade si musíte dávať pozor, aby ste sa tam nezasekli, lebo blúdiť po Ničote celé stáročia nie je bohvieaká zábava. Niežeby sa to Lokimu niekedy stalo. Na to je dostatočne inteligentný. Ale aj tak sa tomu cestovaniu snaží vyhýbať, lebo aj napriek praxi, dopadne na zem a chvíľu tak nehybne leží a ďalšiu chvíľku trvá, kým sa je schopný dvihnúť. Keď sa trochu spamätá, poobzerá sa okolo seba. Všade navôkol len pustatina. Nikde nikoho nevidno. Je tu sám. Sám v neznámom svete. Na neznámom mieste.

Za ním sa ozve šuchot. A vzápätí smiech, z ktorého tuhne krv v žilách. „Vieme, že si tu, bôžik. Sám a bez mágie. Pred nami sa neschováš. Možno keď teraz dobrovoľne vylezieš z úkrytu, tak tvoje mučenie bude možno kratšie. “

Loki sa rozbehne. Nevie, kto ho prenasleduje, ale to nie je podstatné. Dôležité je, že ho vôbec niekto prenasleduje. A ten niekto je za ním. A doháňa ho. Vie to, aj keď sa neobzerá dozadu.

Nechce utekať. Ale musí. Neznáša keď nemá na výber. Čo sa mu v poslednom čase deje akosi často. Nijaký úkryt nie je bezpečný. Teda skoro.

Pred ním sa zjaví bludisko, ktoré si vyčaroval z tej trochy mágie, ktorá mu ešte ostala. Jeho prenasledujúci sa mýlil. A teraz na to doplatí.

Vbehne do bludiska.

Neľutuje, čo za posledné roky urobil. Ľutuje len to, že sa mu to nepodarilo. A spojenectvo s Thanosom, pravdaže.

Teraz za to pyká. Ak ho Thanos nájde, zabije ho. Nájde spôsob, ktorý bude čo najbolestivejší. Aby sa mu pomstil. Za prehru. Za Chitauri.

V hlave sa mu už rysuje plán. Má šancu im újsť. I keď to znemená, že ostane bez mágie úplne.

Musí sa schovať na Mitgarde. Svete hemžiacom sa pozemskými červami s ich nepodstatnými, malichernými problémami. Ako ten arogantný idiot Stark. 

Je to frustrujúce. Neznáša, keď nemá na výber. A tu by bola možnosťou už len smrť. A tú v pláne rozhodne nemá.

Vbehne do slepej uličky a z tej poslednej štipky mágie otvorí portál. Sústreďuje sa na Mitgard, hoci je natoľko slabý, že je tu veľká šanca, že skončí trebárs na Vaneheime. Je už úplne vyčerpaný. Z posledných síl vkročí do portálu a pohltí ho Ničota. 

Leží na podlahe. Celú svoju pozornosť sústreďuje na dvoje nohy. Potrebuje sa zdvihnúť. Preskúmať to tu. Nestihne sa však ani poobzerať po miestnosti, keď do nej niekto vojde. Loki sa naštve. Nemohli mu nachystať lepší uvítací výbor? Mohol by sa uraziť. 

,,Stark," povie Loki naštvane. ,,Čo tu robíš?"

Nový začiatok - Kapitola štvrtá (FrostIron)

Uff! No, akosi sa mi to míňa. Totižto už mám napísanú už len piatu kapitolu a momentálne s tým neviem pohnúť. Ale to sa (nejako) spraví. Dnešný deň bol celkom náročný, celý deň som nebola schopná myslieť na iné ako to, že mi chýba moja milovaná postieľka. To bolo vtedy, keď som "fungovala" v polospánku. Keď si k tomu vezmeme, že sme písali polročnú z matiky, na ktorú som sa učila a chcela dvojku... povedzme, že mám akýsi pocit, že som to pokazila. Som zvedavá na výsledok zajtra.
Ale tieto kecy asi nebudú dôvodom, prečo ste začali čítať tento článok, čo? No tak fajn, no.

„Ale prečo by...?“

„To nikto nevie. Loki vždy vedel výborne skrývať svoje zámery. A nemysleli sme, že má ako utiecť z väzenia... Bolo to prakticky nemožné.“

„To je to, nemysleli ste,“ zamrmle si Tony pod nos.

„... Mal celu s najvyšším stupňom ochrany. Nemal ako utiecť.“

„To si mal povedať jemu. Takže ak to skrátim, je to celé vaša vina... Aké prekvapenie! Tak si vezmi nejakú vôdzku a vezmi si ho so sebou.“

„Tak to nefunguje. A neopováž sa viac urážať môjho otca, železný muž.“

„A ako to funguje?“

„Nevieme.“

„No to je skvelé! A čo viete?"

Thor sa zamračí. ,,Nie je to naša vina, Stark." 

"Veľmi to tak nevypadá.," odmlčí sa. ,,Čo chceš odo mňa?“

„Musíš ho presvedčiť, aby sa so mnou vrátila podrobil sa spravodlivosti. Vieme len to, že musí prísť dobrovoľne. Je to dosť obmedzujúce.“

,,Takže si to predstavuješ ako? Mám prísť za ním a povedať mu: Héj Loki, čo tak sa vrátiť s Thorom do toho vášho sveta a dať sa na niekoľko rokov zavrieť do väzenia? Čo povieš, skvelý nápad, nie? To nemôžeš odmietnuť!“

„Nerob si z toho žarty Stark, je to vážne.“

„A z čoho usudzuješ, že bude počúvať práve mňa?“

„Ty na niečo prídeš. Ja som sklamal,“ povie smutne Thor.

Útržky rozhovoru znejú Tonymu v hlave aj cestou domov. Nevie, čo si o tom všetkom má myslieť. A to som génius, pomyslí si ironicky. V takýchto chvíľach je skrátka naproste bezmocný. Nevyzná sa ani len v ľudskom zmýšľaní... Čo potom v božskom?

Ale jedno vie. S Lokim sa musí vážne porozprávať.  Problém však spočíva v tom, že Tony ani na sekundu neverí, že mu boh lží povie pravdu a vyleje si uňho srdce. Teda... niežeby mal aké, však.

Každopádne sa Tony rozhodol, že sa najprv naje. Fury možno dve sušienky za raňajky považoval, ale on bol ešte stále hladný. Takže ho vyrieši s plným žalúdkom.

Nie, vôbec sa nevyhovára a neodkladá to.

Doma zo seba rýchlo zloží oblek a vyberie sa do kuchyne. Na barovom pulte sa ešte vála prázdna fľaša zo včera a za stolom sedí Loki. Takže super, zas mu stroskotali všetky plány.

Otvorí mrazničku a vyberie mrazenú pizzu. To bude musieť ako raňajky stačiť. Nemá náladu pripravovať nič zložitejšie. Kde sú nejakí pomocníci, keď ich človek potrebuje? Lokiho prítomnosť úspešne ignoruje, pokiaľ boh nepreruší ticho. „Tak čo chcel braček?“ povie ironicky.

Tony uvažuje nad odpoveďou. Nevie, či má zmysel mu klamať. Asi skôr nie. „Proste chcel, aby som ťa presvedčil, že sa máš s ním vrátiť.“

„Naivný hlupák,“ uškrnie sa Loki. Tony s ním v duchu súhlasí.

„Takže musíme vymyslieť niečo iné, ako sa ťa zbavím.“

„Veľa šťastia.“

„Takže, ako to celé funguje?“

„Očividne nemôžem opustiť Stark tower.“

Tonymu skoro zabehne pizza. „Tak to aby som sa odsťahoval.“

Loki sa zaškľabí: „To nie je tak jednoduché. Nemôžeš byť mimo veže viac, ako dvadsaťštyri hodín. Stiahne ťa to sem. Ako obrovský magnet. A bolí to. Včera som ti dal názornú ukážku.“

„Takže to zhrniem. My dvaja máme žiť v jednom dome? Spolu? Ako starí manželia? Na... Na ako dlho?“ 

Tony už vážne uvažuje o tom, že sa zbláznil. Možno... možno mu alkohol udiera na mozog. Alebo v tých sušienkach bolo čosi halucinogénne. 

Loki sa zamračí a neochotne povie: „Ja vlastne neviem. O tej kliatbe viem len základy. Ale isté je, že ju zrušiť môže len ten, kto ju vytvoril. Náš milovaný Všeotec,“ zavrčí. „Každopádne, nebola nijako špecifikovaná. Vraj sa mám tu polepšiť a prestať chcieť ovládať svety. Tss! Že Thorovi pobyt tu prospel. Akoby som s ním mal čosi spoločného! Veď ten má mozog veľkosti vlašského orecha.“

Lokiho výraz prerádza úprimné rozhorčenie a Tony má veľmi silnú tendenciu veriť mu. Potom si však spomenie na rozhovor s Thorom.

„Pekná rozprávka, uznávam. A teraz by si mi mohol povedať pravdu.“

Lokiho výraz sa okamžite zmení na ublížený a v Tonym vzbĺkne hnev. „Nepozeraj na mňa tými psími očami, na mňa nezaberú. Thor mi prezradil, že ty si sem utiekol sám, tak sa nehraj na utýrané chúďatko a POVEDZ MI, AKO SI SA SEM DOSTAL. A prečo.
Pokiaľ mi nemieniš povedať pravdu prisahám, že ti pobyt tu pekne osladím. Možno ťa odtiaľto nemôžem vykopnúť ale ver mi, že ja si nejaké prostriedky nájdem,“ otočí sa na odchod.

„Stark, počkaj!“ Loki si vzdychne. „Poviem ti to.“

Nový začiatok - Kapitola tretia (FrostIron)

Už som dlhšie nepridala kapitolu, je na čase to zmeniť, čo poviete? Úprimne, nič svetoborné, ale snáď sa vám to bude aspoň trochu páčiť. Aspoň ako minulé diely... tie sa páčili, čo ma celkom udivuje, lebo som pred týmto dlho nepísala. Ale čo, nebudem zdržovať, dúfam, že si užijete novú kapitolu :) Je o čosi dlhšia, ako tie predchádzajúce, ale nie zas o moc.
Mimochodom, dúfam, že mi neušlo žiadne striedanie časov, už mám na to nervy, aj keď to skontrolujem niekoľko krát, vždy mi niečo ujde... -_-

Tony zastaví pred dverami Lokiho izby. Lokiho izby. To znie ako zlý vtip. Rovnako ako celá predošlá noc.

„Jarv, odomkni dvere a spýtaj sa nášho hosťa, či môžem vojsť.“ Jasné, je to jeho dom, ale nikdy neviete, aké zvyky majú na Asgarde. Radšej nechce nič riskovať. Žiadneho nahého Lokiho uprostred nejakého neidentifikovateľného, zvráteného možno u nich bežného rituálu.

Dvere sa otvoria a Tony o krok ustúpi. Loki má strapaté vlasy a kruhy pod očami. „Čo je?“ spýta sa nevraživo, ale zároveň v jeho hlase poznať skoro nepatrnú zvedavosť.

„Očividne ste si spravili zo Zeme dovolenkové sídlo. Mohol si povedať, že dorazí aj Thor. Poupratoval by som tu. A spravil občerstvenie. Možno by som mohol aj spraviť párty na uvítanie...? Mám očakávať ešte niekoho ďalšieho? “

„Spomaľ. Thor je tu?“

„U mňa doma nie. Zatiaľ. Ale tu na Zemi áno. A chce so mnou neodkladane hovoriť. Vieš o čo môže ísť?“

„Pravdepodobne ťa bude prosíkať, aby si ma nevykopol na ulicu.“

„Prečo ma to vôbec neprekvapuje? Jarvis, povedz nášmu hosťovi, kde nájde raňajky. A vysvetli mu, čo bude potrebovať. Ale len o kuchynských spotrebičoch, nechcem prísť domov a nájsť podpálenú kuchyňu. Alebo zistiť, že Loki je len kúsok od ovládnutia sveta. Či čokoľvek podobné... jasné? Ja musím letieť.“

„Pán Fury vás už čaká,“ povie nesmelo mladá blondínka, ktorá sa za každú cenu snaží vyhýbať očnému kontaktu. Zato Tony si ju prezerá. Pekná, najviac dvadsaťpäťročná s výstavným telom. To usudzoval z toho, na čo mal možnosť dovidieť. Prekvapuje ho to. Nikdy si nemyslel, že by Fury mohol mať asistentku. Vždy ho považoval za človeka, ktorý robí všetko sám. Aspoň v rámci možností. A ak, tak si predstavoval asistentku, ktorá má tak dávno po päťdesiatke a plešinu v pokročilom štádiu. Predstaví si Furyho za stolom v kancelárii obklopeného kancelárskymi potrebami a miliónmi takých alebo onakých tlačív a uškrnie sa. 

,,Ehm..." odkašle si Tony.

Blondínka sa začervená a pozrie naňho veľkými modrými očami. Fury si očividne vie vyberať. 

,,Prvé dvere vľavo," ukáže do chodby.

Dvere miestnosti sú poodchýlené. Tony jemne zaklope a vojde do miestnosti. 

„Fitz a Simmonsová to zvládnu. Zatiaľ vyšlite posily do Štokholmu. Ozvite sa mi, keď budete mať niečo nové. Do tej doby pokračujte podľa plánov.“ Zavesí telefón. Bez rozlúčky. Tak toto Tonyho neprekvapilo. 

„Stark, mali ste tu byť už pred hodinou,“ povie Fury nahnevane. "Thor je už nekľudný."

„Tiež vás rád vidím. A samozrejme, mám sa dobre, ďakujem za opýtanie." Irónia z tých slov len tak prýšti. 

Fury zomkne pery a rozhodne sa Tonyho poznámky odignorovať. „Poďte so mnou.“

Thor sedel v akomsi laboratóriu s doktorom Selvigom vo svojom typickom oblečení. Bolo to až komické.

„Jane je v poriadku, robí výskum o...“

„Thor, Stark nás konečne poctil svojou návštevou.“

„Železný muž,“ privíta ho boh a vzápätí sa otočí späť k Furymu. „Je tu niekde miesto, kde sa s ním môžem nerušene pozhovárať? Medzi štyrmi očami?“

„Mal by som byť pri tom.“

„Nie. Je nutné, aby som to povedal len Starkovi.“

Tony pocíti isté zadosťučinenie a v duchu sa teší, že ani Furymu všetko nevychádza tak, ako by chcel.

Ten sa zamračí a neochotne povie: „Agentka Hillová,“ povie do do mikrofónu pripojenému k slúchadlu. ,,Odvediete Thora a Starka do miestnosti A213."

Nasledovali Hillovú chodbami. Tam také schody, zabočili doprava, potom dvakrát doľava, prešli niekoľkými uličkami, ďalšia odbočka doprava. Alebo doľava. Tony to už prestával sledovať. Zastali pred celkom nenápadnými dverami, ktoré by si človek najskôr ani nevšimol, keby nevedel, že tam sú. Vošli dnu a agentka za nimi zavrela. Tony pohľadom prečesával miestnosť a hľadal bezpečnostné kamery. Nijaké nenašiel, ale zaumienil si, že si dá pozor na to, čo hovorí.

„Tak?“ zatiahol Tony
„Loki je späť na Zemi. Nikto nevie kde je, ani prečo je tu.“

„Ale nehovor. Zas taký nenápadný nebol, keď mi pristál v kuchyni.“

„Počkať... Loki je u teba?“

„No, asi som mu priveľmi chýbal... To vieš, nemal koho vyhadzovať z budov.“

„Nevtipkuj, toto je vážne,“ zahriakne ho Thor.

„Ja som myslel, že to vieš. Že preto chceš so mnou hovoriť.“

Thor sa zatvári zmätene. „Ja som chcel len povedať, že zmizol. A chcel som od teba, aby si mi pomohol ho nájsť.“

„To by sme mali...“ Vtedy sa Tony zarazí. „Tak moment, ty si nevedel, že je Loki tu? Tvrdil, že ho sem poslal váš otec.“

„Klamal," odmlčí sa. ,,Sám sem utiekol.“

Nový začiatok - Kapitola druhá (FrostIron)

Vyzerá to tak, že sa vám prvá kapitola páčila, čo ma trochu udivuje, lebo v tom som si veľmi neverila. Ale som moc rada :)
Každopádne, ja mám vždy najväčší problém s časmi. Niekoľko krát sa mi stane, že v jednej vete použijem prítomný čas a v druhej už minulý... Ja si to aj po sebe opravujem, nemyslite si, ale aj minule sa mi stalo, že mi to dvakrát trošku ušlo.
A teraz rozmýšľam, že by som si mala trochu švihnúť s ďalšími, pretože mám už iba jednu a pol :D

„Tak to ani náhodou! Nenechám tu bývať šialeného boha, ktorý sa ma pokúšal zabiť!“

„Nuž, zdá sa, že nemáš na výber o nič viac ako ja.  Ja totiž Stark tower očividne opustiť nemôžem. Poďakuj otcovi,“ povie posmešne.

„Nenechám sa zlákať do nejakých hlúpych hier bohov. Proste nie!“

„A ako ma chceš asi tak poslať späť? Pochybujem, že tunajšie pošty majú niečo, ako expresnú zásielku do Asgardu. Alebo oddelenie reklamácií, keď sme už pri tom.“

Tony naňho zíza s otvorenými ústami. Nemôže si pomôcť. Toto už nie je len nočná mora, to je... Prehŕňa sa v slovnej zásobe, ale tak ďaleko proste nesiaha. Zatočí sa mu hlava a tak sa zosunie na zem, chrbtom opretý o stenu. Nie je schopný triezvo uvažovať. Nemal toľko piť.

Ale aj tak ho udivuje, že Loki vie o reklamáciach a expresných zásielkách, niečo také predsa na Asgarde nemajú... Aspoň si myslí. Bože, čo on vie o Asgarde? Bol do tohoto celého vtrhnutý nedobrovoľne. Bez akýchkoľvek informácií, či možnosti výberu!

Jediné riešenie je, že to vyrieši až ráno. A ani to mu nie je veľmi po chuti, keďže to znamená...

„Dnes tu môžeš prespať. Len dnes. Potom to nejako vyriešime... Jarvis! Daj nášmu hosťovi“ posledné slovo vypľuje, „nejakú izbu a zamkni ho tam. A mňa nech už nikto neotravuje, som oficiálne mimo služby.  Keby sa chceli zjaviť ďalší nezvaní hostia, tak musia počkať na ráno.“

„Rozumiem pane.“

„Tak ja idem spať. Ty Loki choď tam, kde ťa pošle Jarv. A mňa nechajte spať.“

Ráno sa Tony budí so zlým pocitom. Niečo sa stalo. Niečo ho večer rozrušilo. Niečo...

Och iste, nie niečo. Niekto. Tony vážne rozmýšľa nad tým, že sa bude modliť za to, že to bol celé len sen. Fantázia. Niečo, čo v slabej chvíli vypotila jeho hlava. Asi už starne.

Lenže jeho plán zamrzne na tom, že nevie, k čomu sa modliť. Bohov ma plné zuby, tak ku nejakým stromom? Kto sa modlí ku stromom? Do prdele, je ateista, načo rieši také kraviny? Vážne starne.

Zahrabe sa do postele a snaží sa oddialiť tú chvíľku, čo ju bude musieť opustiť, čo najviac.

„Dobré ráno, pane.  Náš hosť je už nekľudný.“

„Tak mu daj nejakú gumenú hračku, alebo také čosi, čím mi nezničí dom,“ povie nesústredene a snaží sa ešte zaspať.

„Pane, ospravedlňujem sa, ale máte na linke naliehavý hovor,“ ozve sa Jarvis asi tak o dve minúty na to.

„To počká.

„Nedá sa ho zbaviť.  Fury už je nekľudný, nemôžem ho viac zdržiavať.“

„Fury?“ zakľaje. „Tak mi ho prepoj.“

„Stark, ako rýchlo ste schopný dostaviť sa na základňu?“

„Mám sa dobre, ďakujem za opýtanie.“

„...!“

„Za dve hodiny?“

„Potrebujeme vás skôr.“

„Ešte som ani neraňajkoval!“

„Najete sa tu.“

„O čo ide?“

„Thor je tu. Vraví, že je to naliehavé a že musí hovoriť s vami. Nám ostatným nechce nič prezradiť.“

Úžasné. Nevyspatý, hladný, ale prečo by nešiel navštíviť Furyho, pravda?  „Idem tam.“

Nový začiatok - Kapitola prvá (FrostIron)

Nuž, pred pár mesiacmi som vám predstavila jednu svoju poviedku, ktorá nie je dokončená a k druhej kapitole ste sa ešte nedostali. Len tak medzi nami, ani ja nie. Potom ste si odo mňa pýtali čosi ďalšie, ale ja som akosi nemala čo. Moje staré poviedky nie sú veľmi vhodné na publikovanie a na celkové prepisovanie nemám čas ani náladu.
Predvčerom som sa však po dlhej dobe dostala znova k písaniu a začala som písať jednu fanfiction. Avengers, Tony a Loki. Nie je to veľmi dlhé, písanie som si ale užívala a už teraz mám ďalšie tri kapitoly... No dobre, dve a pol. Zatiaľ tu máte tú prvú a dúfam, že sa bude páčiť. Budem rada za všetky úprimné názory a tiež by som ocenila, keby ste mi dali vedieť, či máte vôbec záujem o pokračovanie.

Tony sa napije a oprie sa o barový pult. Naštvaný na celý svet alebo minimálne na všetkých tých idiotov, ktorý ho dnes otravovali so všetkými tými ich nepodstatnými, malichernými problémami. A akoby to nestačilo, ešte aj Pepper ho nechala samého, keď odišla na akési nezmyselné rokovanie o stavbu ktoviečoho.  Nestará sa. Vyprázdni pohár a začne si nalievať ďalší, keď ho z myšlienok a sebaľútosti vyrušil akýsi podozrivý zvuk. Z pultu si vezme náramky na núdzové privolanie obleku a vojde do obývačky. Naskytne sa mu pohľad na celý New York. Výhľad zo Stark Tower sa mu vždy páčil, ale tentokrát ho nijako nevzrušuje.

Naopak, ešte sa aj naštve, že nenájde zdroj toho hluku. „Kurva!“ vykríkne, hoci ho nikto nepočuje. Potrebujem nutne ďalšiu fľašu, pomyslí si, ale viac svoje myšlienkové pochody rozvíjať nestihne, pretože sa vráti do kuchyne a zbadá záblesk modrého svetla. Keď zmizne, na zemi nájde ležiacu postavu. Vysoké, štíhle telo, dlhšie tmavé vlasy. Je mu povedomá, ale... to proste nie je možné!

Každému je očividne srdečne jedno, že potrebuje pokoj. To si rovno môže na vežu vycapiť veľký bilboard s nápisom Návštevy kedykoľvek. Klopaním sa obťažovať nemusíte.

Napriek tomu, že je génius, akosi nechápe, prečo mu sakra, uprostred noci pristál v kuchyni boh. A nie hocijaký. Severský boh klamstva, ktorý nielenže zdevastoval polku Stark tower, ešte sa ho aj snažil zabiť.

Vesmír má naozaj zlý zmysel pre humor.

Jediné logické vysvetlenie znelo, že vypil viac než chcel a má proste halucinácie. Zjavujú sa mu nočné mory, ktoré čoskoro zmiznú a...

„Stark,“ asgardský boh vypľuje  jeho meno ako nadávku. „Čo tu robíš?“

„Ja? To ty si sa uprostred noci rozhodol, že mi zájdeš na návštevu do kuchyne!“

Loki sa zarazí. Prižmúri oči a poobzerá sa okolo seba. „Čo to...?“ vyhŕkne zamračene. Zrazu sa mu v očiach zjaví záblesk poznania a on zbledne. Ak je to vôbec možné. „Odin!!“

Tony vezme fľašu a napije sa priamo z nej. Načo sa obťažovať nejakým hlúpym pohárom? Toto bude ešte dlhá noc.  „Čo keby si mi láskavo vysvetlil, čo to má celé znamenať?“

„Tiež ťa rád vidím,“ irónia z tej odpovede len tak srší.

Tony si to nevšíma. „Spusti.“

„Odin zrejme usúdil, že sa mi na Asgarde veľmi nepáči a že by som mal spoznávať aj iné svety bez toho, aby som sa ich snažil ovládnuť... Tak som tu.“ Povie nahnevane.

„Má Odin nejakú krabicu sťažností? Celkom rád by som sa s ním porozprával o tom, prečo ťa poslal z celého sveta akurát mne do bytu. Uprostred noci, samozrejme.“

„Aj tak tu neplánujem zostávať,“ Lokimu sa zablýska v očiach. „Som síce bez moci, ale radšej budem hocikde inde. Kde nájdem východ?“

„Hentými dverami, potom doprava a tam sú schody...“

Tony už Lokiho odchod nevníma. V duchu si nadáva za to, že ho nechal ísť po jeho dome samotného, obzvlášť po jeho poslednej návšteve, ale je už naozaj unavený na to, aby mal silu sa do toho starať. Následky bude riešiť potom.

Chystá sa do spálne, keď začuje výkrik.

„Naozaj nemôžem mať chvíľku pokoj?!“

Výťahom sa zvezie na prízemie a zarazí sa. Na dlážke ležal bezvládne Loki a nehýbal sa. To už je dnes akosi tradícia.

Poriadne nechcená tradícia.

Tony sa skloní k Lokimu telu a zatrasie ním. Chvíľu sa nič nedeje, ale napokon sa boh zamrví a otvorí oči. „Čo sa stalo?“

„Ále, istý boh mi odpadol na dlážku. Druhý krát v priebehu polhodiny, podotýkam. Tým sa asi nemôže pochváliť každý, čo?“

Loki si jeho poznámku nevšíma. „Zdá sa, že máš nového spolubývajúceho...“

Samozrejme by ste mali vziať do úvahy, že som nepísala, už fakt dlho... Ale čo to trepem, výhovorky. Proste som zvedavá na názory :)