utorok 2. mája 2017

Vykecávačka: Divný čitateľský rok

Tento rok je pre mňa čo sa týka čítania, naozaj čudný. V prvom rade čítam fakt dosť. Momentálne mám prečítaných 52 kníh, toľko som mala minulý rok až v polke augusta (na druhú stranu, vtedy som mala fakt hnusnú krízu), ale z toho:
- 6 kníh nad 500 strán
- 3 mangy
- 2 scénare
- 2 básnicke zbierky a jedna veršovaná próza
- 3 poviedky 
- 15 krátkych/detských kníh, ktoré do tých 51 nerátam

A hej, 7 z nich bol Harry Potter, ale aj mimo neho siaham po množstve skvelých kníh, ktoré som ohodnotila 5*. Samú ma to udivuje. A ešte aj re-readingy kníh Sedem minút po polnoci a Cinder & Ella.




Ďalšia vec, iba tri knihy som nedočítala zatiaľ. Moře klidu, Sochaře a Sirénu. A len Siréna bola recenzák, takže miesto toho bude v súťaži. 

No a posledná vec, ktorá je najčudnejšia, väčšina mojich najočakávanejších kníh ma zatiaľ sklamali, ale knihy, po ktorých som siahla spontánne ma úplne dostali. Zatiaľ sú štyri najlepšie knihy, ktoré som tento rok čítala a ani od jednej som to nečakala. (Harryho k nim nerátam, áno? Ani Netvora, to boli re-readingy.)

Prvou knihou bolo Milk and honey od Rupi Kaur. Poéziu nečítam, do tejto zbierky som sa pustila len tak skúšobne, lebo som o nej počula od zahraničných booktuberov strašne veľa. Ale úprimne? Čakala som, že prečítam tak dve-tri básne, nechám to tak, pôjdem spať a viac to už neotvorím. Miesto toho som hodinu neodlepila oči od monitora a absolútne som si tie básne zamilovala, lebo sú neskutočne krásne. Prosím si viac takých. 

Druhou bol Nočný cirkus od Erin Morgenstern. Neznášam cirkusy a túto knihu som nemala v pláne nikdy čítať, nikdy ma absolútne nezaujala. Ani neviem, čo alebo kto presne ma zlomil, aby som knihe dala šancu, ale som mu brutálne vďačná. Toto je asi najkrajšie napísaná kniha, čo som kedy čítala. Úplne magická a krásna. Nechápem, že som sa takej dokonalosti celé veky vyhýbala. Prepadla som jej od prvej vety. Pri čítaní ma doslova hrialo pri srdci a musela som sa usmievať. Ak ste doteraz robili rovnakú chybu a knihu ešte nečítali, napravte to. Je to jedna z najlepších kníh, čo som kedy čítala. 

Tretiou je klasika Fantóm opery od Gastona Lerouxa. Niekoľkokrát predtým som čítala anotáciu a nezaujala ma. Vôbec som to neplánovala čítať ani kupovať. Zlom nastal len preto, že som našla na bazári nádhernú edíciu fakt lacno. A aj tak som to plánovala len skladovať na poličke, nie to naozaj čítať v najbližšej dobe. Vlastne ma motivovalo Roseblood. Strašná kniha, ale aspoň na niečo bola dobrá, lebo ma donútila pozrieť muzikál (teraz už poznám naspamäť tak polovicu pesničiek) a aj prečítať knihu. Nielenže to bola prvá klasika, ktorú som (úspešne) čítala v angličtine, ešte sa stala aj mojou druhou najobľúbenejšou po Pýche a predsudku. Malo to fantastickú atmosféru, zamilovala som si Fantóma a celkovo to bolo výborné. 

No a poslednou je samozrejme A court of mist and fury od Sarah J. Maas. Jednotku som čítala tak pred dvoma rokmi. Páčila sa mi, dala som jej 4*, ale za tú dobu som už aj zabudla o čom to bolo. Dvojku som mala od mája a nie a nie sa k tomu dostať. Zo série Throne of glass som čítala tri knihy a hoci boli všetky tenšie ako toto, každú som čítala mesiac (trojku dokonca dva) a potom som to s ňou vzdala, lebo som stratila záujem. Takže ACOMAF bol hrubší ako všetko ostatné, čo som od nej čítala, nadšený bol z toho asi úplne každý a ja som fakt nechcela byť jediná, kto nie. Už som uvažovala, či to nedám preč s Trónom. Ale pár ľudí ma asi zabilo, keby tomu nedám ani šancu, takže som si k tomu vyhradila veľkonočné prázdniny, že snáď to stihnem.
Oh. My. God. Celý ten hype je maximálne zaslúžený, tá kniha je absolútne dokonalá. Dva a pol dňa som ju nepustila z ruky, lebo sa to nedalo a ani som nechcela. A potom je tu Rhysand. S ním sa vyšvihli moje nároky na moju budúcu polovičku tak vysoko, že budem navždy sama, ale to nevadí, lebo mám Rhysa. 
Nechápem, že som čakala tak dlho, kým som sa do toho pustila, ale som za to fakt vďačná, lebo 16 dňové čakanie na ACOWAR bolo dostatočné utrpenie, keby mám čakať ešte dlhšie, asi umriem. 
Nutne potrebujem viac Rhysa v mojom živote.
Takže som vlastne zistila, že je tá kniha brutálne krátka a vôbec by som sa nesťažovala, keby je aspoň dvojnásobne taká.
(Ja som vedela, že toto bude najdlhší odsek. A to som sa ešte krotila.)

Aké sú najlepšie knihy, ktoré ste tento rok zatiaľ čítali? A ktoré najhoršie?
Čítali ste nejakú z mojich obľúbených? Páčila sa vám?

7 komentárov:

  1. Asi prvý krát sa s tebou zhodujem, že Sirénu som aj ja ledva Dočítala :) ja napríklad od kedy som na vysokej čítam hrozné malo a skôr som si obľúbila Evitovky (aj keď ich blogeri doslova neznášajú), lebo to je len take malé ľahko a rýchlo čitateľne :) apríl u mna katastrofa to som sa ledva donútila citát a mám pocit, že tá kríza zasahuje mna teraz :D ale asi najlepšia bola Winter, tu som si užila a to ma ten počet strán úplne desil :) inak ospravedlňujem sa za chyby ale IPhone mi to tu opravuje ako chce a nechce sa mi to opravovať :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Evitovky som čítala tak v štrnástich (nemali sme moc veľký výber v knižnici :D), ale niektoré sa mi vtedy fakt páčili :D
      Winter bola tiež fantastická, tú som zhltla za víkend :3

      Odstrániť
  2. Nočný cirkus mám aj ja už veľmi dlho, tak dúfam, že sa k nemu dostanem v blízkej dobe. Pre mňa su tento rok zatiaľ najlepšie knihy Ve stínů černých ptáků, Príšerne nahlas a neuveriteľne blízko, Trinásty příběh a prekvapilo ma aj Everything, everything.. naopak sklamala ma Koruna (dosť neuveriteľne na to, že Selekciu zbožňujem) a Illuminae. A, samozrejme, do najlepších kníh nerátam HP, keďže mám tiež re-reading (1 kniha 1 mesiac). :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Nočný cirkus je absolútne dokonalý, určite ho prečítaj :) Mne sa zas Koruna páčila, pomohla mi v kríze minulý rok. Ale Everything everything mi prišlo priemerné :D

      Odstrániť
  3. Ale podľa mňa to je práve to najvzrušujúcejšie na čítaní, že dostaneš, čo nečakáš :D
    a gratulujem...ja som od januára na 13stej knihe (práve čítam Smrť Panien). Času na knihy nikde nie je škoda, úplne chápem Emmu Watson, že si dala rok pauzu, len aby mohla čítať.

    OdpovedaťOdstrániť
  4. kristydrazovska@gmail.com
    Sůl moře. Bola to pre mňa prvá kniha od Ruty Sepetys a určite nie posledná. Nevedela som sa od toho odtrhnúť... Doslova prečítané na posedenie. Krásny príbeh :).

    OdpovedaťOdstrániť

Ďakujem vám za každý komentár :)