Život jedna báseň (Colleen Hooverová)

Originálny názov - Slammed
Séria - Život jedna báseň
Diel - 1/3
Vydavateľstvo - Yoli
Rok vydania - 2014
Väzba - paperback
Počet strán - 288

Anotácia

Laykenini rodičia sa nevedeli dohodnúť: matka ju chcela pomenovať Layla podľa piesne Erica Claptona, otec navrhoval meno Kennedy podľa Kennedyovcov – hociktorého z nich. Kompromisom vzniklo meno Layken. Dnes už má dievča osemnásť, končí strednú školu a ocitne sa v novej životnej situácii: otec umrel a matka aj mladší brat potrebujú jej pomoc. Navonok pôsobí pokojne a vyrovnane, no v skutočnosti trpí a stráca nádej v budúcnosť.

Celá rodina sa z finančných dôvodov presťahuje na druhý koniec krajiny, do Michiganu. Tu sa Layken zoznámi s príťažlivým dvadsaťjedenročným susedom Willom s veľkou vášňou pre slam poetry, slamovanie. Aj on sa stará o mladšieho súrodenca. Veľmi skoro sa medzi nimi vytvorí mocné puto a Laykenin život odrazu dostáva novú iskru.

Po nádhernom prvom rande mladý pár čaká ohromujúce zistenie. Musia sa vyrovnať nielen so silami, ktoré ich k sebe priťahujú, ale najmä s tými, ktoré ich chcú od seba odtrhnúť.

Ďalší úder nedá na seba dlho čakať, ale tentoraz sa Layken nemieni vzdať tak ľahko. A keď chýbajú obyčajné slová, svoje city možno najlepšie vyjadriť veršami...

***

Toto je kniha, ktorá ma dlho ani veľmi nelákala. Nepatrím k veľkým fanúšikom Colleen, ktorí jej knihy absolútne zbožňujú. Áno, čítala som od nej tri knihy. A áno, páčili sa mi. Sú fajn a väčšinou si ich rada prečítam, lebo sú to také fajn oddychovky. Teraz som mala chuť na niečo nenáročné a oddychové a toto mi prišlo ako správna voľba. 

Kniha bola rozdelená na dve časti. A nakoľko boli neskutočne odlišné, musím to tak spraviť aj v tejto recenzii.

Prvá časť:

Prvá chyba - zlé postavy. Bez charizmy, bez čohokoľvek. Prázdne škrupinky. Proste len... boli. Ani Lake ani Will vo mne nevyvolávali žiadne emócie. A to bol podľa Lake Will vtipný. To bol asi jediný vtip, čo tam bol. Očividne máme diametrálne odlišný zmysel pre humor. Lake mala len jednu pozitívnu vlastnosť (ktorá ani nie je vlastnosť) - mala rada Johnnyho Deppa!

Výnimkami sú jej brat, jeho brat (ale tí mali okolo 9 rokov, takže to sa neráta) a Eddie. Tá bola tak fajn šibnutá. 

Druhá chyba - neprirodzené a hlúpe dialógy, iracionálne správanie. Trápne pokusy o flirtovanie. A celé to bolo o riešení milostných problémov hlavnej postavy (hoci neviem nakoľko je vhodné označiť to za riešenie, keďže vlastne nevyriešila vôbec nič. Len fňukala. 

Tretia chyba - nuda. Neskutočná nuda. Nič sa tam nedialo. Vôbec nič. Vážne som pri tom trpela. 

Štvrtá chyba - jedno klišé za druhým. Doslova. 

Pozitívum? Slamy. Tie boli skvelé a zistila som, že to vlastne nie je pre mňa úplne neznáme. Že to poznám z filmov a seriálov. Viem, že to bolo v The Fosters. Napríklad. Každopádne to boli tie najlepšie časti, bolo to aspoň výnimočné.

Moje hodnotenie sa pohybovalo okolo 1,7/5 (kvôli tým slamom). Naozaj nič pre mňa. Žiadny zmysel, zápletka, nič. Niečo ako Losing it. A to fakt nie je kompliment. Najhoršia kniha od Colleen. 

V preklade to bolo, že Mám radšej
jazerá. Nedošlo mi to O.o

Druhá časť:

Potom nastal obrovský zlom. Jej Múza sa vrátila s dovolenky, chytala sa za hlavu a povedala si, že s tým už musí niečo urobiť. A tak pod jej taktovkou napísala Colleen druhú časť. Thank God! 

Po tom zlom vtipe, teda pardon, prvej časti totiž prišlo prekvapenie... Príbeh sa rozhýbal, nabral spád a... hoci by mi to prišlo pošas prvej časti neuveriteľné... normálne ma to bavilo. Vážne! Nežartujem.

(Malý spoiler) Normálne nemám rada knihy, kde sa spomína rakovina (zvládnem také, kde sa to týka postavy, ktorá sa tam zjaví raz, na pol stránke a to je ešte väčšinu času na záchode. Alebo tak), ale tu mi z nejakého dôvodu neprekážala. Príjemne dopĺňala príbeh. Alebo som len bola rada, že sa konečne niečo deje. 

Napriek faktu, že som okamžite uhádla, ako sa kniha skončí, tak som si túto druhú časť užila a keby prvá časť nikdy neexistovala, tak som veľmi spokojná. Bolo to milé, dojemné a ani postavy neboli tak na zabitie. S čistým svedomím by som jej dala aj 4*.

Kniha sa však čítala naozaj rýchlo (teda aspoň pokiaľ som čítala a nerobila počas prvej časti radšej čokoľvek iné.) a som v podstate rada, že som ju prečítala. A hoci moje pocity sú dosť rozporuplné, tak som rada, že som knihu prečítala. Pri prvej polke by som fakt neverila, že niečo také napíšem. Takže preklínam Colleen, že mi nepriniesla celý skvelý príbeh, ale len polku, ktorá sa dostavila po veľkom utrpení. Eh...

Nie som si však istá, či chcem čítať pokračovanie. Možno ak vyjde v slovenčine. Len si nie som istá, o čom tak má byť...

Kam ďalej? 

• All your perfects
• Beznádejná - Stratená nádej
• Never never - Never never: part two - Never never: part three