Jednou nohou v hrobe (Dominik Dán)

Séria - Naše mesto
Vydavateľstvo - Slovart
Rok vydania - 2014
Väzba - hardcover
Počet strán - 272

Anotácia

Každý nový prípad na oddelení vrážd sa začína tým, že nájdu rozstrieľanú alebo dobodanú mŕtvolu. Úlohou detektívov je ku každej mŕtvole vypátrať aspoň jedného možného páchateľa. Zvyčajne je to tak, ale v niektoré dni akoby sa celý svet pomiatol a všetko je naopak.

Detektívi nájdu na smetisku pohodenú nohu a chýba im nielen vrah, ale aj zvyšok tela. Kým sa rozbehnú po horúcej stope, musia nájsť odpovede na základné otázky: Je to ženská, alebo mužská noha? Odrezali ju z mŕtvoly, alebo zaživa? Odrezal ju odborník, alebo je to hrubá mäsiarčina? A nezodpovedaná je aj najdôležitejšia otázka – kde je zvyšok tela?

Hľadanie odpovedí je drina a všetkých iba zdržuje od pátrania po tom najdôležitejšom v celom prípade – po vrahovi s krvavou pílkou v šope. Aby toho nebolo dosť, Krauza rozboleli zuby, Chosému sa pohli močové kamene, Váňa v kancelárii skolaboval, lebo chudne a drží prísnu diétu, a šéf sa zbláznil, chce zaviesť trojzmenný pracovný čas. To zas bude na oddelení vrážd bláznivý týždeň...

***

Dominikovi Dánovi som nikdy nevenovala veľa pozornosti. Jeho tvorbu som registrovala, ale nijako som neumierala túžbou si od neho niečo prečítať. 

Potom som narazila na túto knihu. 

Zaujal ma nápad. 

A potom mi bolo povedané, že by bolo fajn, aby som od neho niečo prečítala, že aký budem mať na neho názor. 

Takže tak. 

Krauz bol veľmi dobre napísaná postava a páčil sa mi. Nedával si servítku pred ústa, vždy povedal, čo si myslí a aj to, čo si mysleli ostatní, ale nemali odvahu povedať to. Tiež bol inteligentný, takže som s ním bola veľmi spokojná ako s hlavnou postavou. 

Sympatickí však boli aj ostatní, autor vytvoril úplne odlišné postavy, pričom každá mala svoju osobnosť. 

Drbnutí zubári! Fakt si myslia, že každý opichaný musí byť v pohode? Asi ešte neboli v Leopoldove pod spoločnými sprchami. 

Či ľutujem, že som sa do toho pustila? Ani náhodou. Bolo to napísané naozaj veľmi dobre a ešte lepšie sa to čítalo. Bolo to pútavé, nápad bol originálny, stále sa niečo dialo a ani neviem ako a bola som na konci. Navyše sa autorovi podarilo bravúrne prepojiť dva zdanlivo úplne odlišné zápletky. A ono to dávalo aj zmysel na konci. Dokonca som dopredu nemala šajnu, čo sa z toho vlastne vykľuje. Nehovoriac o tom hraní sa s časom, ktoré si do konca ani neuvedomíte. 

Asi tak jediné, čo ma trochu iritovalo, bol alkohol. Akože furt. Stále. Toľko, čo bol spomínaný v slovenskej krimi nemôže byť ani v nejakej zahraničnej o alkoholizme. 

A taktiež som si hlavne spočiatku všímala autorov slovník. Mnohokrát používal slová, ktoré už v knihách veľmi nevidno. A veľmi ich nepočuť ani v hovorovej reči. Skrátka slová, ktoré sa už nejako veľmi nepoužívajú. Ako haksňa alebo harcovník. 

Avšak táto kniha ma veľmi milo prekvapila. A keď bude príležitosť, určite si od autora prečítam aj niečo ďalšie :) Som veľmi spokojná a rozhodne odporúčam.