štvrtok, 11. septembra 2014

Život, kríza, škola, bla bla...

Poznáte to. Začne škola, kopa zmien a váš život zrazu vypadá úplne inak. Výsledkov je hneď niekoľko. Napríklad strata inšpirácie. Odhliadnuť od toho, že som momentálne úplne bez inšpirácie čo sa týka článkov, čo je tiež dôvod prečo píšem toto. A keď ma aj čosi napadne, tak som lenivá to zrealizovať. Radšej vám nepoviem, že som chcela spraviť cez víkend konečne nový týždeňv GIFoch. Nakoľko sa na blogu nenachádza, tak asi viete, ako to dopadlo. To, že som hore od pol šiestej, čo je pre mňa hlboká noc tomu absolútne nepomáha. Čítať sa mi nechce, Top týždňa som už dokončila a mňa nenapadá nič lepšie ako On my wishlist. Ehm... Celé dni dokážem ledva držať oči otvorené, čítam zúfalo málo, za čo je zodpovedná škola a keď mám aj nejaký čas tak sa mi nechce. Víkend som strávila viac-menej hraním sa na mobile. Jop, som na tom fakt zle. Takže momentálne značne ubúda aj recenzií. Ale práve čítam Školu dobra a zla a tá ma fakt baví, tak aspoň recenzie na ňu sa dočkáte ešte tento týždeň. Dúfam.

A čo teda robím? Povedzme, že môj mobil je dosť zaťažený. A tiež náš wi-fi router. A notebook. Niežeby som robila aspoň niečo zmysluplné. Celá moja aktivita spočíva približne v zabíjaní času na Facebooku. Mala by som pozerať Arrow, nakoľko už za chvíľu začne tretia séria a mňa čaká ešte trinásť dielov. A to som to chcela pozerať už počas prázdnin. To som stihla len desať dielov.
Aspoň pozerám Doctora. Osmu sériu, ktorá momentálne beží. V sobotu premiéru na BBC a je mi úplne jedno, že m veľa nerozumiem a v nedeľu potom pekne s titulkami.
Tiež si nemôžem nechať ujsť opakovanie na čétečke, kde včera začala piata séria. Nepozerám úplne všetky diely, tie, ktoré ma prvý krát veľmi nebavili a nepotrebujem ich vidieť znova, preskakujem.
No a nakoľko mám sedemdňový archív, tak som včera pozerala oba diely The End of time. Možno si ešte pamätáte na článok plný GIFov, ktorý som napísala po tom, keď som to pozerala prvý krát ako poctu Davidovi.
Človek by si myslel, že to budem niesť ľahšie. Nie že pre zmenu prerevem polovicu druhého dielu. Lebo som vedela, čo príde. Lebo David sa tváril celý čas tak smutne, že mi to lámalo srdce. Lebo Master zistil, že mu život zničili páni času. Lebo sa Doctor obetoval kvôli Wilfredovi. Lebo tam bola Donna, ale tá sa nerozpamätala na Doctora. Lebo oodi začali spievať strašne smutnú pesničku. Lebo Doctor sa so všetkými lúčil. Lebo David sa tváril celý čas tak smutne, že mi to lámalo srdce. Lebo... No, chápete. Paradoxne som neplakala už pri samotnej regenerácií, lebo Matt je tam úplne geniálny (I´m girl!) a narozdiel od minula sa na Matta vážne teším, lebo je to také zlatíčko, ktorého som si vážne zamilovala. A to ma štve. Lebo chcem smútiť za Davidom, ale akonáhle uvidím Matta, tak mi vykúzli úsmev na tvári.
Napriek tomu sa cítim tak prázdno, zlomene, depresívne... klasika. Moje srdce je už na milión maličkých kúskov. Zlomené. Rozdrvené. Zničené.

Čo ma privádza späť ku škole. V triede sme delení na tri skupiny a naša má ten najhorší rozvrh. Dve nulté a dve ôsme (pritom dnes mám aj nultú aj ôsmu -_-). Ostatní majú jednu nultú a jednu ôsmu. Je pravda, že v stredu mám štyri, ale radšej by som mala čosi normálne, takže si viete predstaviť, že som dosť vytočená. Navyše podľa triednej nie je dostatočným dôvodom na zmenu skupiny desný rozvrh. Zabila by som toho, kto má ten rozvrh na starosti. Pre mňa za mňa nech majú ostatné triedy aj každý deň nultú, ale ja chcem spať.
Príde mi, akoby prázdniny boli strašne dávno (alebo že žiadne ani neboli) a nie že som v škole len týždeň a čosi. Už teraz som na konci s nervami. Štvú ma spolužiaci, ktorým (aspoň teda väčšine) počas prázdnin ešte viac kleslo IQ (kto by si pomyslel, že sa to dá?)

Dnes som hore už od po šiestej, čo je pre mňa hlboká noc. Tento článok píšem od pol ôsmej, takže vážne tragédia. Vyzerám aj cítim sa ako chodiaca mŕtvola, od druhého septembra som nonstop unavená, ani cez víkend som nestihla dospať. Snáď teraz, keď je v pondelok ešte sviatok. Úprimne v to dúfam. Ja potrebujem veľa spánku aby som dokázala fungovať, takže toto vstávanie je pre mňa dosť veľký zabijak. Minulý rok som bola vkuse unavená, hlavne kvôli tým nultým a tentokrát to očividne nebude inak. A ešte nám bude telocvikárka hovoriť, že máme veľa spať. A čo má ísť spať už o ôsmej, aby som nedržala otvorené oči len silou vôle? Pretože tým trávim tieto dni. Snažím sa udržať oči otvorené. Lebo tie sa vkuse zatvárajú. A zívam. Veľa.

A očividne píšem články o svojom živote, ktoré aj tak nebudú väčšinu zaujímať. A ani by som sa k nemu nedostala nebyť toho, že mám štvorhodinovku reklamy. Zabite ma.
Načo som len šla na takúto školu? Utešuje a desí ma len to, že už/ešte dva roky tu. A že budúci rok maturujem. Z milióntich predmetov. Ani netuším z akých všetkých odborných. Pretože budeme mať tuším kopu predmetov v jednom. Dejny teórie reklamy, psychológia reklamy, masmediálna komunikácia... Nehovoriac o tom, že budeme mať ešte aj odborné maturity a ako jediný odbor maturujeme aj z ekonomiky. Ešte raz mi niekto povie, že je umelecká škola jednoduchá, lebo tam "len kreslíme", tak ho asi zabijem. A zakopem na záhrade, ktorú ani nemám. Načo som tam liezla??!
Neznášam to tam. Neznášam to tam. Neznášam to tam. Prežijem to. Musím. Ale už mám toho plné zuby. Všetko umelecké sa mi riadne sprotivilo. No more...
Tak moc som sa tam ešte nechcela vrátiť. Chcela som ešte prázdniny. Ešte aspoň mesiac. Nech môžem ešte spať. V ten pondelok a utorok som si vetu I don´t wanna go povedala aspoň milónkrát. Niežeby mi to pomohlo.

Takže taký je momentálne môj život. Snáď sa máte lepšie...

10 komentárov:

  1. No ak nie si vyspatá, tak je riešením naozaj to, aby si chodila spať už o ôsmej večer. A keď budeš oddýchnutá, možno sa budeš aj na tieto veci pozerať pozitívnejšie. Musíš sa prispôsobiť svojmu telu. Ja viem podľa seba - ako ja nepotrebujem veľa spánku, stačí mi 5-6 hodín, aby som normálne a v pohode fungovala, ale všetci sme iný, niekto potrebuje aj viac ako 8 hodín a keď som veľmi unavená alebo viem, že ma čaká náročný deň tak idem spať skoro, kľudne aj o pol ôsmej. Skús to teda, budeš mať viac energie i lepšiu náladu a také maličkosti ako nulté a ôsme hodiny a skoré vstávanie ťa budú určite menej trápiť :) Keď som bola menšia/mladšia išlo mi na nervy, keď mi doma držali podobnú prednášku, ale v tomto majú dospelí pravdu. Dostatok spánku a oddychu je základ, ktorý keď nemáš, tak sa všetko javí v horšom svetle :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. To je síce pekné, ale ja som typ človeka, ktorý potrebuje k spánku ticho a tmu. Táo osmej ešte väčšinou nebýva a mám izbu s bratom a ten by tam vkuse behal so brať to a to a stále by ma budil.
      Taktiež je pravda, že nie som schopná už o osmej zaspať. Patrím k tým, ktorí by radšej chodili spať neskoro, vstávali na obed a boli v škole kľudne až do večera, ale radšej si pospím :D Som na tom zle. Ono keby sama vstanem po šiestich hodinách, tak mi to stačí. Ale keď ma niekto po šiestich hodinách zobudí tak mám problém. Vtedy bývam neskutočne unavená. Keď nevstanem sama. V tom je najväčší problém. V utorok som šla spať o pol desiatej, musela som vstávať o siedmeja nestačilo to.
      A tiež je tu to, že boli prázdniny a to som šla na inom režime.

      Odstrániť
    2. No už teraz je o ôsmej tma, takže tam problém nevidím. V bratovi však áno, ak nie je tolerantný, tak chápem, že ťa môže pri spánku rušiť.
      A nezobúdzaš sa sama? Čo sa ja pamätám, tak od tých 13 rokov som vstávala sama (teda s pomocou budíka) a vždy o pol šiestej, aj na základnej, aj na strednej. a už keď som nabehla na ten režim, tak som sa budila len tak päť alebo desať minút predtým, ako začal zvoniť budík. Dokonca aj cez prázdniny (teda nie o pol šiestej, ale o šiestej alebo o pol siedmej) :D Ja viem, nie som normálna, ale zvykla som si na ten režim, a potom som nemala problém, keď sa zase začal školský rok. A aj z letných dní som si užila oveľa viac ako keby som vstávala na obed :) Teraz už pred polnocou zriedkakedy idem spať (len keď vstávam v sobotu do školy) a vstávam pár minút po šiestej. Aj keď nemusím. Ak náhodou spím dlho (viac ako 8 hodín), tak ma dokonca bolieva hlava a mám pocit, že z toho dňa nemám nič. Ale každý to má inak a sranda, koľko sa toho dá o spánku povedať :)

      Odstrániť
    3. Vlastne ma budí tatino, sama by som asi nevstala. Ale aj keby mám budík, tak stále je to o tom, že ma niekto/niečo budí :D :D
      Ja by som tak skoro dobrovoľne nemohla vstať. Keď aj cez víkend spím krátko, tak to je do nejakej deviatej alebo tak :D

      Odstrániť
  2. U nás by si mohla ísť spať aj o siedmej, ale vždy o pol jedenástej nejaký idiot u nás na ulici strelí petardu. Vždy o pol jedenástej (presne som to rátala a oneskorenie je maximálne minúta).
    A akurát chodím do prváku na umeleckú a... myslím, že to dopadne asi tak ako u teba, ale modlím sa v opak :D Aj keď už teraz mi moje pocity až príliš pripomínajú tie tvoje, a to sme ešte ani nezačali :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ty si sa zbláznila :D To ti nestačili moje články? :D Nemala si tam chodiť, ja by som si to nezopakovala :D

      Odstrániť
  3. Hodně štěstí u maturity :) Já na ní vzpomínám s takovou lehkou nostalgií.. On když pak člověk zažije zkoušky na vejšce a státnice, tak by se nejradši zase vrátil na střední školu :D Navíc jsme byli první ročník, co měl státní maturitu, takže to bylo i docela lehké.
    Hele a nezoufej si, já mám také občas takovou náladu, že se mi nic nechce, ani číst a spoustu času promrhám právě na počítači. Tak ať to brzy přejde :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Maturujem až o rok, času dosť, ale ďakujem :)

      Odstrániť
  4. Neznášam skoré vstávanie a málo spánku ! Po dvoch rokoch na výške som sa ale naučila zaspať a spať pri menšom ruchu, napríklad najlepšie sa mi spí v autobuse počas 3 hodinovej cesty do Košíc... momentálne ak mám zaspať pri naprostom tichu tak to nedokážem, čiže je to iba podľa zvyku. Vyskúšaj si ísť ľahnúť skôr, možno si časom zvykneš, alebo ešte niekedy pomáha teplý čaj alebo mlieko, alebo pooooooriadne nudná kniha (či učebnice :D). Pozeranie Doctora vždy zlepší náladu, samozrejme okrem tých regeneračných častí :/ A to, že píšeš články o svojom živote ma práve naopak zaujíma ! Tú školu ti nezávidím, viem čo to je, zle si vybrať...

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ja by som v doprave spať nemohla, by som sa bála, že by som skončila niekde úplne inde, než som mala byť :D
      To je skvelé, ale neviem koľko ľudí okrem teba tiež :D Ale zas nejako často ani nemám o čom písať, môj život je nudný :D Raz za čas hádam čosi bude, uvidíme :D

      Odstrániť

Ďakujem vám za každý komentár :)