Tovar (Tatiana Melasová)

Vydavateľstvo - Marenčin PT
Rok vydania - 2012
Väzba - paperback
Počet strán - 320

Anotácia

Brala drogy od výmyslu sveta dvanásť rokov a jej vtedajší stav nazývajú feťáci krízou. Kto neskúsil, čo je to kríza po heroíne, ťažko pochopí. Pichala si čierny heroín, ktorý je oveľa silnejší a nebezpečnejší ako ten bežný. Prišla rovno z ulice, kde robila prostitútku a podľa toho aj vyzerala. Tvrdila, že chce s takým životom skoncovať, no vďaka tým rokom, čo sa zaoberám vyťahovaním ľudí z ich vlastných výkalov, som vedel, že o dve hodiny to už asi nebude pravda. Drogy sú veľmi silný súper a nezávisle od zdravého rozumu s človekom robia, čo chcú. Melisa napísala úžasnú knihu – je to kniha plná bolesti, drog, a špiny, ktorú sme osprchovali z jej nešťastnej duše.

Obálka

Obálka je úžasná. Perfektne sa ku knihe hodí. Názov z heroínu, na zemi striekačka, v pozadí akože halucinácie a ona v nákuponom vozíku vo veľmi ehm, skromnom oblečení. 

Postavy

V tejto knihe bolo obrovské množstvo postáv. Niet sa čomu čudovať, kniha zaznamenávala dvanásť rokov života. Síce nie veľmi zmysluplných, ale to už je vedľajšie.

Melisa začala fetovať v pätnástich. Najprv bola relatívne normálna. No, normálna. Ako sa to vezme. Pripomínala mi niektoré spolužiačky. A to nie je kompliment. Ja by som sa s ňou nemala o čom baviť.

V to leto výber padol na Malorku. Na tú dovolenku sa mi veľmi nechcelo. Pre nás to nebolo nič výnimočné, lebo k moru sme chodili každý rok a niekedy aj dvakrát. Tak toto ma vytočilo. Všeobecne vôbec toho nemala málo a vôbec nič si nevážila. Viete čo? Ja som pri mori nebola nikdy (a moc by som chcela) a keby ma chcel niekto vziať na Malorku, tak od šťastia skáčem aspoň dva metre vysoko. Potom to už bolo jedno. Opisovať narkomanku... To sa dá viac-menej len slovom narkomanka, no.

Leu som nemala rada. (Aj) vďaka nej Melisa prepadla drogám. A to bola ona učiteľkou v škôlke, chápete??? Chúďatka malinké...

Čo je celkom zaujímavé (a čudné), boli mi sympatickí Melisini rodičia. 

Samuela som tak trochu aj obdivovala, ale predovšetkým som ho nechápala. A Maťo bol sympaťák. 

Môj názor

Túto knihu som mala na svojom "hľadáčiku" už dávno. Proste ma zaujala téma. 

Hoci mi Melisa nijako neprirástla k srdcu, tak mi jej bolo ľúto. Drogy sú neskutočné svinstvo a ona bola závislá až dvanásť rokov. Divím sa, že ju to nezabilo. Miestami som mala vážny problém uveriť, že niečo také je skutočný príbeh. Ale tak, kto by mal až takú fantáziu, pravda?

Štýl Melisinho písania sa mi páčil. Nie je to nijaké majstrovské dielo, to je samozrejmé. Ale čítalo sa to fakt dobre a rýchlo. Je to taká jednohubka a nedalo sa od toho odlepiť (niežeby som chcela). Taktiež niektoré vety boli fakt skvelé a originálne. Moc sa mi páčili. Na dlhý čas sa stal mojim spoločníkom DiCapriov duch, lebo sa na mňa asi urazil, že sa utopil v našej kúpeľni a ja som mu ani neprispela na veniec. A mala skvelý podrezaný jazyk, čo sa mi páčilo. Len mi vadilo, že sa tam nejaké veci opakovali.

Úprimne si myslím, že túto knihu by si malo prečítať čo najviac ľudí. Nemyslím tým, že by sa to malo dať v školách ako povinné čítanie, to by sa vyhlo účinku, pretože každý (pravdepodobne vrátane mňa) by sa na to vybodol. Takže určite odporúčam.