Serafína - Skrytá tvár (Rachel Hartmanová)

Originálny názov - Seraphina
Séria - Serafína
Diel - prvý
Vydavateľstvo - Fragment
Rok vydania - 2013
Väzba - pevná
Počet strán - 356

Anotácia

Ani štyri desaťročia udržiavaného mieru nepomohli ľuďom a drakom kráľovstva Gored k prehlbovaniu vzájomnej dôvery. Draci, schopní brať na seba ľudskú podobu, sa ako vyslanci zúčastňujú súdov a ako bytosti s neobyčajne prenikavým rozumom odovzdávajú svoju múdrosť univerzitám sťaby učenci a učitelia. Napriek tomu však pre nich ľudské emócie zostávajú záhadou a s blížiacim sa výročím vzájomnej dohody vzrastá napätie.

Serafína Dombeghová sa obáva oboch strán. Ako neobyčajne nadaná hudobníčka sa ocitne na kráľovskom dvore, nanešťastie práve vo chvíli, kedy je za veľmi podozrivých okolností zavraždený člen kráľovskej rodiny a podozrenie padne na drakov. Dochádza k vyšetrovaniu a Serafína, vtiahnutá doprostred, sa musí spojiť s kapitánom Kráľovninej gardy, ktorým je nebezpečne vnímavý princ Lucian Kiggs. Popri spoločnom odhaľovaní náznakov sprisahania s cieľom zničiť mier, sa Serafína snaží uchrániť svoje vlastné tajomstvo. Tajomstvo tak strašné, že jeho odhalenie by ju mohlo stáť život.

Obálka

Obálka sa mi páči... Ehm, teda páčila by sa mi, nebyť tej nesympatickej babe na nej. Ale fonty písma aj drak sú skvelé...

Reakcia po prečítaní...

Ufff! No konečne je to za mnou!

Postavy

Serafína nebola zas najhoršia hrdinka. I keď trochu nudná.

Orma bol úžasný. Strašný sympaťák a rozhodne najlepšia postava.

Princ Lucian sa mi páčil tiež, ale prekážalo mi, ako boli preňho najdôležitejšie povinnosti a ako vždy chcel robiť len to, o čom myslel, že je správne. V tomto bol bastard ako Snow z Game of Thrones. Ale sympatickejší.

Glisselda sa mi páčila. Na to, že bola princezná, nebola nijako povýšenecká, namyslená, rozmaznaná alebo hlúpa. Dôverovala Serafíne napriek tomu, že to hovorila, sa viackrát priečilo jej logike.

A Abdo bol zlatý.

Môj názor

Na Serafínu som sa veľmi tešila. Vypadala veľmi dobre a tak som sa s chuťou pustila do čítania. Nadšenie opadlo po prvej kapitole a neobnovilo sa do konca knihy. Aby som bola úprimná, niektoré kapitoly boli dobré a už som si myslela, že sa to zlepší a že to len ten začiatok je taký... a potom ten stred... a nejaké vzrúšo nebolo napokon ani na konci. Bolo to pre mňa nudné, nič sa tam nedialo, autorkyn štýl mi nesadol. 

Svet bol podľa mňa až priveľmi prešpekulovaný, v tomto prípade platí, že menej je viac. Na začiatku sa mi ťažšie orientovalo a hoci je pravda, že na konci je rozpis čo čo znamená, kto kým je a tak, ale komu sa chce stále pretáčať tie strany? Proste som sa v tom na začiatku strácala, potom som sa začala orientovať, ale aj tak mi ten svet nijako neprirástol k srdcu... Čo však autorke nemôžem odoprieť je to, že píše dobre. Len mi to nesadlo. Nevedela som sa do toho dostať. A absolútne ma nebavila Serafnínina záhrada. A nekonečná hudba. Ja síce hudbu milujem, ale tu jej bolo strašne veľa. Akoby som ja šla písať knihu povedzme o upírke, ktorá svoj nekonečný život trávi zahrabaná niekde v knihách a o tom by polka knihy aj bola.

Napriek tomu všetkému si myslím, že je to kniha, ktorá môže viacerých zaujať. Mňa však nie a nemyslím si ani, že sa pustím do dvojky...

Za knihu ďakujem vydavateľstvu Fragment.

Vy si ju môžete kúpiť TU.