štvrtok 19. septembra 2013

10 days challenge - 2


Challenge, ktorú som našla u Eloran. Prvý príspevok ste si už mohli prečítať, dnes je na rade čosi ďalšie...

Deň druhý - Deväť faktov o sebe

Ja si väčšinou nezvyknem odhaľovať svoju dušu a už vôbec nie takto verejne, ale tak jeden krát to nikomu neublíži. Vynechám veci, ktoré síce sú fakty o mne, ale všetci ich viete. Takže vás nebudem zaťažovať svojou láskou ku knihám, Avengers, čokoláde, syrom alebo hudbe. Bude to oveľa osobnejšie (tak si to vážte, lebo viac krát to už nepriznám :D)

1. Som veľmi nespoločenský typ človeka a s väčšinou ľudí si veľmi nerozumiem. Proste sa s nimi nemám o čom baviť. Keď uvážime, že veľa mojich rovesníkov knihu videlo maximálne tak na obrázku a za vrchol filmografie považuje Méďa Ted (na to, ako to všetci chvália som čakala čosi viac, bola to totálna kravina), tak isto chápete. Väšinu svojho času trávia niekde po baroch opití na mol s cigaretou v hube, robia si tehotenské testy a bohviečo všetko... Viete čo? Radšej nechcem vedieť. Ja budem radšej žiť mimo reality zastrčená v knižkách. Tak mi to vyhovuje a som tak šťastná. 
2. Veľa ľudí ma nemá rado (nadväzujem na prvý bod :D). Ale verte mi, že je to vzájomné. 
3. Ľúbim sa tak veľmi, ako ľúbiť viem. Kamarátka mi občas povie, že som narcis, ale nemyslí to zle... Ehm, treba k tomu nejaký komentár? :D 
4. Taktiež mi veľmi nechýba sebavedomie. Okej, väčšinou si uvedomujem, že mám kopu chýb, ale snažím sa nedávať to moc najavo. Ale v konečnom dôsledku som so sebou spokojná, nie som nejaká zakomplexovaná a teda som výnimočná. Veď povedzte koľko šestnásťročných dievčat je so sebou spokojných? Alebo aspoň relatívne? Tiež si rada navrávam, že som niečo viac ako ostatní, takže aspoň čosi mám spoločné s Jaceom :D 
5. Keď pozerám s niekým nejaký film, tak vždy musím komentovať všetko, čo ma napadne. Je jedno, či má Scarlett Johanssonová v Avengers úžasnú farbu vlasov, Thor keď letí cez Bifrost na Jotunheim, tak ma vždy napadne Do nekonečna a ešte ďalej!... No a čo by som si také inteligentné myšlienky nechávala pre seba? Nemôžem byť lakomá (aspoň v niečom :D). A taktiež moc nemusím romantické scény. To radšej pozerám na to, ako všade lietajú vnútornosti, krv strieka na všetky strany a také, ako na olizovačky. 
6. Neviem poriadne prejavovať niektoré svoje emócie. Viem povedať ľuďom, že ich mám rada, ale mám napríklad problém dať najavo, že ma niečo trápi, to sa radšej väčšinou tvárim ľahostajne, akože Mám na háku. Napríklad keď som minulý rok prepadala z matiky, tak mi mama vyčítala, že mi je to úplne jedno, ale mňa to v skutočnosti trápilo, len som sa kvôli tomu nehádzala o zem. A občas mám problém aj s obyčajným poďakovaním, hlavne ak som niekomu za niečo fakt že vďačná. 
7. Ľahko a rýchlo odpúšťam, čo je vec, ktorá ma na sebe veľmi štve. Ja si to síce zapamätám a možno v duchu zurím, ale tvárim sa, že nič, keď už vychladnem. Ja proste viem, že ten a ten mi spravil to a to, píšem si to na pomyselný zoznam... a nič. 
8. Ťažko, alebo teda málokedy viem povedať nie. To je ďalšia vec, ktorá mi na sebe vadí, pretože aj keď niekto za mnou príde len vtedy, keď odo mňa niečo chce, tak ja proste... 
9. Moju najlepšiu kamarátku som spoznala na Facebooku pred pár mesiacmi. Keby mi to predtým niekto povedal, tak som dosť skeptická, prevraciam očami, lebo by som si povedala Iste, na Facebooku, čo už to môže byť za kamarátstvo? -_- Ale ona je naozaj človek, ktorý mi rozumie úplne vo všetkom, dokážem sa s ňou baviť o všetkom možnom aj niekoľko hodín a nehľadí na mňa (okej, nemyslím to doslovne), že som šibnutá a nenormálna (hoci to vie :D). Ale ona je taká istá, takže... :D A je mi úplne jedno, že je odo mňa o dva roky mladšia. Proste ju mám veľmi rada a je pre mňa dôležitá :3

17 komentárov:

  1. Je úžasné, ako sa vieš ohovoriť 8D Aspoň si úprimná a ja som na tebe žiadnu chybu nenašla, takže tie prvé body proste vyhodím z hlavy 8) Mám ťa moc rada ty Loki 8P

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Nanazvala by som to ohováraním, proste len viem, na čom som... a práve preto som taká skvelá, nie? :D A ďakujem, tiež ťa mám moc rada :*

      Odstrániť
  2. Odpovede
    1. Teraz neviem, či to mám brať ako kompliment? A tak hádam som rada, no :D

      Odstrániť
    2. Ako kompliment, samozrejme! ako inak :D

      Odstrániť
  3. Kamarátov sa dá nájsť na takých miestach, čo by nás ani nenapadlo. Ja som najlepšieho kamoša spoznala v nemocnici. A to ma v prvý deň chcel zabiť lebo som si z neho uťahovala..Odvtedy sme sa ani nevideli, lebo ďaleko od seba bývame, no kamarátstvo cez net ťaháme už skoro 3 roky.
    Veľmi sa mi na tebe páči aká si úprimná. Takých ľudí mám strašne rada. To s tým komentovaním filmov si jak môj brat :D :D ten si tiež hubu nezavre. Škoda, že už nechceš dávať neskôr takéto ďalšie predstavovanie.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Nehovorím, že už nič nikdy o sebe nenapíšem :D Uvidím :) Možno sa ešte vyskytne čosi, ale toto je predovšetkým blog o knihách a nie blog o mne :D

      Odstrániť
    2. (tak si to vážte, lebo viac krát to už nepriznám :D) - pochopila som to tak, že už viac nechceš :)

      Odstrániť
    3. To, čo som priznala včera... :D

      Odstrániť
  4. Tiež som nikdy nemala okolo seba ľudí, ktorí by sa o knihy zaujímali v takej miere ako ja. Ale zase tá partia, ktorá bola môjmu srdcu najbližšie, čítala. Nie tak často ako ja, ale knihy mali radi a vedeli sme si o nich produktívne pokecať :) Tí ostatní už boli takí skôr svetom skazenejší. Vždy som však ten svoj knižný svet oddeľovala od ľudí, s ktorými práve som a fungovalo to. Myslím, že mám v sebe dve osobnosti. Tú knihomolskú, ktorá na knihách doslova závisí a tú odviazanú, ktorá je za každú srandu (a veru niekedy aj oslavy s niekoľkými pohármi alholu a s cigaretkou v ruke s dobrými priateľmi po boku stáli za to). :)

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Trčať mimo reality s knižkou :) To sa presne podobá na mňa! :) Akurát, že ja ešte premýšľam o svojich vlastných vymyslených svetoch :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Veď ja tiež... a tak akosi by som radšej žila v nich :D

      Odstrániť
  6. Pri prvých troch bodoch som sa zhrozila! Nenormálne! :D a tom si myslela, že taká osobnosť ako ja už nikde na svete nikdy nebude :D Fuck the internet! :D :D O tomto by som nemohla napísať príspevok :D Proste by stačilo, keby skopírujem to tvoje :D Akurát na to komentovanie. Ja som radšej ticho. Ticho som väčšinou vždy. Huba sa mi nezavre iba vtedy, keď mám o veci prehľad a svoj názor. Čo také by som niekomu vedela porozprávať o našom prezidentovi, keď ani poriadne neviem ako sa volá. Jediné čo viem, že je už starý a že chvilu končí :D Naopak, keď dôjde na moju poličku a knihy, môžem pri tebe sedieť aj dve hodiny a rozprávať ti o zaujímavých pasážach, o tom ktorú som čítala ako prvú, či sa mi páčila, aké sú na to ohlasy.... :D
    Pri takýchto veciach sa nestíham ani nadychovať, ale keď mám spolužiakovi odpovedať na nejakú "jeho vtipnú frázu", tak sa naňho jednoducho iba čumím a rozmýšľam, čo by som asi mohla povedať. Nakoniec nič nepoviem a čumím naňho s polootvorenými ústami, takže si myslí, že som mentálne a podpriemerne retardovaná :D :D.
    Potom tu sú moje emócie. Keď sa chcem na niekoho usmiať, tak sa radšej odvráti, lebo doňho zapichnem oči a on si myslí, že ho nenávidím. Také nedorozumenie nastalo medzi mnou a učiteľkou angliny. Boli sme spolu v londýne, ona mi kúpila tričko, ja som sa usmiala a odvtedy sa na mňa díva ako keby som jej zabila jej sestru Danielu :D
    A pritom som si myslela, že som milá :D Určite však viem, že mi dve by sme si asi nerozumeli :D Hm,ale kto vie, možno áno :D Jednoznačne ma desíš! :D :D

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Som rada, že nie som sama :D Ale keby si sa so mnou chcela baviť o politike, tak ti asi radšej zhodím na hlavu moju knižnicu, tak to by som na tvojom mieste neriskovala :D
    Tou učiteľkou si ma veľmi pobavila a myslím si, že by sme si rozumeli. Ale asom rada, že ťa desím, to ja rada :D

    OdpovedaťOdstrániť
  8. Po prečítaní článku som si povedala: omg, však to napísala o mne :D Skoro všetko sa zhoduje. Tiež nepatrím práve medzi spoločenské typy a už vôbec nie medzi tie ovce, ktoré sa chodia každé piatky po škole ožierať :D A s tým "nie" poznám. Najhoršie je, keď miliónkrát pomôžem a raz poviem "nie," tak hneď som u každého najhoršia, to fakt milujem -.- :D A čo sa týka emócii, tak tiež niečo podobné. Strašne ťažko prejavujem nejaký cit, nie, že by som bola chladnokrvná, ale príde mi to také čudné :D Neviem ako to opísať :D

    OdpovedaťOdstrániť
  9. Prosteee, zbožňujem tvoju úprimnosť Mati !!! :D :)

    OdpovedaťOdstrániť

Ďakujem vám za každý komentár :)

Poznámka: Komentár môže zverejniť iba člen tohto blogu.