nedeľa 6. decembra 2020

Vianoce so Stračím hniezdom - 2. adventná nedeľa


Vitajte pri druhej časti projektu #VianoceSoStracimHniezdom. Dnes tu mám hneď 36 autorov (od minulého týždňa pribudli dvaja - Hana Repová a Silvia Demovičová - ich odpovede som doplnila aj do minulého článku. Ale sľubujem, že je to už konečné číslo :))
Pripomeňme si teda ako projekt prebieha:

2. Adventná nedeľa - 1. otázka: Aký príbeh sa autorom spája s Vianocami?
3. Adventná nedeľa - 2. otázka: Ako vyzerá ich typický Štedrý deň? Máte nejaké špeciálne tradície?
4. Adventná nedeľa - súťaž.

Dnes som sa tiež spontánne rozhodla spraviť dve mini súťaže - jednu dnes a druhú budúci týždeň.Tie budú prebiehať na mojej Instagram story 24  hodín (@stracie.hniezdo).

Tento tento týždeň sa dozvieme, aký príbeh sa autorom spája s Vianocami. A ja som im nedávala žiadne limity v tom, v akej forme príbeh musí byť - mohlo ísť o knihu, film, seriál (či konkrétnu epizódu), videohru, či čokoľvek iné.
Snáď sa teda dozviete o autoroch niečo nové a zároveň získate nové tipy čo čítať alebo pozerať počas Vianoc :)

Vianoce mi určite najviac pripomína kniha od Stephena Kinga-Osvietenie. Samozrejme, nie je to tak celkom vianočný príbeh, vlastne ide o perfektne spracovaný horor z prostredia zasnežených, neprístupných hôr, kde spisovateľ Jack Torrance cestuje so svojou rodinou ako nový údržbár, počas skutočne ľadovej zimy. Škoda, že nakoniec príde o rozum.

S Vianociami ma spájajú predovšetkým spomienky na moju maminu. Keď som bola malá, vždy mi kúpila pod stromček niečo po čom som túžila a bez ohľadu na to, aká bola doba - Vianoce u nás boli nemenné a čarovné. Chcela by som to isté kúzlo vytvoriť pre moje deti - opakovane.

Keď sa povie Vianoce, posledné dva roky mi na rozum prichádza názov knihy môjho priateľa a kolegu z vydavateľstva Motýľ, Michala Slaničku. Volá sa Na Vianoce mi nevolajte. Presne takéto by mali byť Vianoce. Pokojné, v kruhu najbližších, bez rušivých elementov ako sú mobily a bezcieľne surfovanie po webe. Pridanou hodnotou je pre mňa vôňa mandariniek a Tri oriešky pre Popolušku pod teplou dekou.

Luskáčik, Kroniky Narnie a Gilmore Girls. Tieto tri príbehy sa mi spájajú s Vianocami najviac. Luskáčik, vianočný balet, ktorý som videla v tomto období nespočetnekrát bol v divadle (kde som pracovala) symbolom Vianoc už od nepamäti a stále si ho rada pozriem.
Scéna ako Lucy prvý raz vstúpi do Narnie a vidí zasneženú krásu, obdivuje stromy prehýbajúce sa pod ťarchou snehu, sa mi takisto spája s týmto obdobím. Má v očiach čistú radosť, túžbu objavovať a nadšenie, ktoré mnohí z nás prežívajú pri pohľade na prvý sneh tiež. 
A v zimných mesiacoch si častokrát spomeniem na slová Lorelai zo seriálu Gilmore Girls "I feel a snow" a na scény, v ktorých tesne potom začalo krásne snežiť. Dýcha z nich zvláštny pokoj. 

S Vianocami sa mi spája Mrázik, Perinbaba a Popoluška. Sú to rozprávky, ktoré som videla x-krát, no pozrela by som si to znova. Jednoducho skvelé klasiky, ktoré k Vianociam patria. A samozrejme koledy a vianočné pesničky.

Príbeh? No to už je tak, ze Sám doma je u mňa Vianočná topka 😂😂😂.

Vianoce v príbehu sú pre mňa určite Popoluška a Láska nebeská.

Počas Vianoc je dobrý každý gýč. Rozprávky, romantické filmy... Každoročne ale musí byť Láska nebeská a komédia Prázdniny. 

Je to trošku čudné, ale s Vianocami sa mi spája knižka Mickeyho vianočná koleda. Je to retelling klasického Dickensovho príbehu o lakomcovi Scroogeovi, no v knižke vystupujú postavičky z Disney rozprávok. Je nádherne ilustrovaná a je to pre mňa taká infantilná spomienka na časy, keď som ešte bola nižšia než vianočný stromček, na svetielka na ňom som sa pozerala ako na zázrak a potom si pod perinou po tajomky s baterkou čítala príbeh, kde starý pán našiel obrodenie a hoci v ňom bolo veľa temna, dokázal sa zmeniť. Asi aj vďaka takýmto príbehom som večná idealistka :)

Pred pár rokmi, keď moji synovia ešte verili, že darčeky nosí Ježiško, som v záchvate túžby po dokonalosti vyrovnávala už ozdobený vianočný stromček. Podotýkam, že nie som naklonená plastovým ozdobám a obľubujem fúkanú krásu zo skla. Samozrejme, že som stromček zhodila aj so všetkými ozdobami a prevrátil sa k tomu aj podnos s asi desiatimi litrami vody. Po celej obývačke bola voda zmiešaná s jemnými úlomkami skla a ihličia. Skoro všetky ozdoby sa rozbili. Môj mladší syn vtedy strašne plakal, ukazoval na mňa nenávistne prstom a vykrikoval, že kvôli mne určite Ježiško nepríde. Bolo to deň pred Štedrým dňom a ja som potom zdobila stromček nanovo, práve s tými hroznými pingpongovými loptičkami, pretože som už iné nezohnala. Našťastie Ježiško omilostil aj gýče na stromčeku a darčeky priniesol všetkým. 

Spomedzi všetkých vianočných príbehov mi z detstva v pamäti najviac utkvela kniha Príbeh Santa Clausa od Armanda Eisena. Kniha je nádherne ilustrovaná a zahŕňa aj akúsi mapu severného pólu, kde býva Santa Claus so sobmi a škriatkovia pripravujú darčeky pre deti do celého sveta. Upútalo ma, ako je v nej vykreslený svet Santa Clausa a vianočných škriatkov, ktorému veria deti v západných krajinách. Je síce iný než ten, ktorému veria deti u nás, no práve preto sa mi zdal ešte zaujímavejší a tajomnejší.

Z filmov sú to už tradične Sám doma a Tri oriešky pre Popolušku. Z kníh milujem Vánoční zázrak od Jaya Ashera a som schopná čítať ho každý rok zas a zas. Myslím, že neexistuje kniha, ktorá by ma na Vianoce naladila lepšie než táto :)

Napísala som raz poviedku o Thomasovi, ktorý sa objavil zatiaľ v knihe Soňa a Nevyslovené. Dala som jej názov podľa mojej obľúbenej piesne od Hurts a mojej najobľúbenejšej vianočnej piesne - Všetko, čo si prajem na Vianoce, je nový rok. Ako sa dá očakávať, je táto poviedka rovnaká ako tvorba Hurts. Temná a žeby trochu popová? Thomas sa narodil 24.12. a na Vianoce sa po rokoch dostal do nemocnice a bojoval o život.

S Vianocami sa mi spájajú najmä vianočné piesne a „typické“ filmy ako napr. Tri oriešky pre Popolušku alebo Mrázik. To sú rozprávky, ktoré ma vianočným obdobím sprevádzali celé detstvo. Čo sa týka piesní, vždy sme počas Vianoc mali zapojený CD prehrávač a v ňom od rána do večera vyhrávali piesne zo starej vianočnej edície CDčiek OKEY Vianoce. Keď som ešte navštevovala ZUŠku, hrávala som na klavíri vianočné skladby zo starej otrhanej vianočnej knižky s notami. Takže Vianoce sa mi najviac spájajú práve s hudbou.

S Vianocami sa mi jednoznačne spája film Kevin Sám doma a samozrejme Mrázik, rozprávka. 

Práve teraz som si uvedomila, že aj keď čítam všetko, čo mi príde pod ruku, neviem si vybaviť knihu, ktorá by pre mňa vyslovene predstavovala čaro Vianoc. (Musím to napraviť!) Vianoce sa mi očividne spájajú s filmami – nahrávam si úplne všetky vianočné filmy a potom si ich od cca 20. decembra až po Nový rok neustále púšťam. Vianoce ani nie sú Vianoce bez Nožnicovorukého Edwarda (a plakať na konci treba tiež každý rok :D). Ale musím podotknúť, že pod stromček dostanem vždy minimálne 10 kníh a cítim to tak, že už len tá kôpka kníh samotných predstavuje kúzlo Vianoc. Veď čo je vianočnejšie ako čajík, nová kniha a svetielka v okne.

Mne sa z Vianocami spája mnoho príbehov už od detstva. Je ťažké vybrať iba jeden. Vždy som ale pobavená, keď niektorí kupujú živého kapra a idú ho pustiť do prírodnej vody, pretože mňa dedo učil, že tak, či tak kapor z chovu neprežije v prírodnej vode. A Popoluška a vôňa ihličia, škorica, veľa malých a veľkých príbehov, ktoré mi nedovolia zostarnúť :)

S Vianocami sa mi už pár rokov spája najmä vianočný špeciál Doctora Who. Ak náhodou v ten rok nie je nový, pozriem si nejaký starší, na ktorý mám náladu. Klasický televízor so slovenskými televíziami nevlastním, no keď prídem na Vianoce k rodičom, občas si pozriem kúsok z nejakej vianočnej rozprávky. Posledné roky však už radšej trávim ten čas rozhovormi s rodičmi a vianočné príbehy sa mi tak zmenili najmä na tie, ktoré napísal ich život. 

Prvé čo mi napadlo bol film, ktorý sa volá Vianočný príbeh. Je to americký film deväťdesiatych rokov, ktorý som ako dieťa sledovala každý rok, neskôr ho dávali skoro ráno a vstávala som kvôli nemu o piatej a napokon sa z televíznych obrazoviek vytratil úplne. On však ani nie je ani taký dobrý, ani taký vtipný, už bvôbec nie nejaký kasový trhák, ale spája ma s ním akási emócia z detstva, tak si ju každý rok rada pripomeniem. 

S Vianocami sa mi pripomína jedna kniha z detstva: Malý vianočný anjelik Alebo tak nejak sa to volalo. Bol to malý anjelik ktorý bol večne neposedný nepočúval sv. Petra a robil si čo chcel. Na Vianoce ho upozorňovali 😇, že nesmie jest vianočné pečivo, lebo ho bude bolieť bruško, no anjelik nepočúval a pečivo zjedol, bolelo ho bruško a plakal... 
No je to jedna z mojich najmilších kníh. A nakoľko u nás to Vianoce vyzerá rovnako tak aj pravdivá 😂 tešíme sa, chystáme, potom sa prežerieme a je nám zle 😂😂

Nedávno som dočítala neskutočne dobrú vianočnú oddychovku – Mojich 10 rande na slepo. Bolo to milučké, rýchlo sa to čítalo a ani si nepamätám, kedy som sa naposledy toľko nasmiala. Vrelo odporúčam. S Vianocami sa mi tiež spája séria Drahokamy od Kerstin Gierovej, z ktorej som jednotlivé knihy prečítala vždy na Štedrý deň. Nedávno som pozrela na Netflixe milučký seriál (Dash a Lily) a odteraz bude asi jedným z prvých, na ktoré si spomeniem, ak niekto zmieni Vianoce. Rada sa k nemu ešte vrátim. Taktiež si počas sviatkov užívam klasiku ako Shreka, Tri oriešky pre popolušku, Sám doma... A v podstate všetko, čo recyklujú v telke.

Určite Vianočná koleda v Disneyho verzii, na tú z detstva nemôžem zabudnúť. A okrem nej séria Sám doma a Sám doma 2 s M. Culkinom. Takisto film Vianočné oblátky. 

Napísal som niekoľko vianočných poviedok. Fascinujú ma tradičné vianočné zvyky, mnohé na Slovensku majú korene ešte v pohanských rituáloch. Priťahuje ma aj desí, že sa na Vianoce spája veľa starého s moderným hyperkonzumom. Je to strašidelné a pre planétu značne zničujúce. Tento sviatok by sme mali premyslieť nanovo, ako aj veľa iného v našej hlboko rozdelenej spoločnosti.

V priebehu roka televízor nepozerám, ale vianočnú klasiku – Perinbabu a Tri oriešky pre Popolušku si vždy doprajem rada. A kniha, alebo séria kníh, ktorá sa mi pri Vianociach vybaví, je Twilight.
Vysvetlím – kedysi dávno pred rokmi som si na Martinuse objednala na poslednú chvíľu všetky diely Twilightu (darček sebe samej) a tŕpla som, či mi balíček dôjde do Vianoc. Dodnes si pamätám, ako som rozbaľovala tú škatuľu, obchytkávala knihy a slintala nad ich hrúbkou. Tie konkrétne sviatky si nepamätám, len som čítala a čítala. Všetky štyri časti som zhltla medzi 23 – 27. decembrom. Triasla som sa ako závislák po dávke, teraz sa na tom smejem... Kým som sa vrátila v novom roku do práce, stihla som to prečítať ešte raz.

Je ich veľa. Ale pre mňa najvýznamnejší je „príbeh“ narodenia Ježiša. 

K Vianocam pre mňa nekompromisne patrí film Tri oriešky pre Popolušku a Sám doma. Ale najkrajšie príbehy aj tak vedela rozprávať moja starká, keď ešte žila. Milovala som počúvať jej spomienky na Vianoce, keď bola dieťaťom. Vtedy sa vianočný stromček vešal za špic ponad slávnostný stôl a ozdoby si vyrábali z orieškov, jabĺčok, alebo slamy. Vianočnú reťaz si zhotovovali z domácich pukancov alebo novinového papiera, keďže ten farebný bol na vtedajšie pomery veľmi drahý. Darčeky nebývali zvykom, ale za dar sa považovala slávnostná vianočná večera a sladkosti, ktoré bývali nezvyčajnou vzácnosťou. Zvyk bol aj ďakovať Bohu za všetko čo mali a aj keď toho mali naozaj málo, stále boli tí najbohatší na svete, lebo mali skutočnú lásku a rodinu. Aj keď starká už nie je medzi nami, vždy si s láskou spomínam na jej rozprávanie. Veľmi mi chýba…

S Vianocami sa mi spája knižka 
Bambi slávi Vianoce a môj veľký koníček, ktorý začal práve v tomto období. Manžel vtedy kvôli svojim modelom kúpil takú špeciálnu pílku a mne napadlo, že by som mohla vyrezať nejaké obrázky z dreva a namaľovať ich. Najstarší syn (teraz už dospelý) bol vtedy ešte maličký a toto leporelo bolo jeho najobľúbenejšie. A tak som ako svoj prvý výrobok urobila práve toho Bambiho z knižky aj so sánkami s darčekmi, ktoré ťahal. Dreveného Bambiho máme doteraz, bohužiaľ, leporelo už nie, lebo sa tak opotrebovalo, až sa celkom zničilo.

Vianoce si neviem predstaviť bez tradičných filmov ako Tři oříšky pro Popelku, Perinbaba, Mrázik. Ani jeden nie je špecificky vianočný, a keďže ich pozerávam na YouTube, ani ich vlastne nemusím pozerať „len“ na Vianoce. No počuť „Kdepak ty vtáčku hnízdo máš“ alebo „Páslo dievča pávy“ sa mi spája s Vianocami, keď som bola dieťa, a na tieto filmy čakala celý rok, kedy ich budú konečne opäť vysielať. Ten pocit očakávania, slávnostnej atmosféry a času, kedy si celá rodina spolu sadne pred telku sa mi dodnes spája s Vianocami a preto v mojom sviatočnom playliste rozhodne nesmú chýbať. 

Vianočné obdobie mám celkovo spojené s čítaním. Konečne mám čas dočítať posledné knihy z predchádzajúcich Vianoc... žartujem, no pod stromčekom naozaj prevládajú knižky, ktoré mi potom robia spoločnosť aj niekoľko mesiacov.
Myslím, že som nikdy nečítala doslova vianočný príbeh. Také dve sviatočné klasiky sú pre mňa Harry Potter a Sophie Kinsella. Každé Vianoce si prečítam aspoň jednu potterovku - tento rok to bude asi Ohnivá čaša - a pozriem si všetky filmy. Kinsellovky ma zase často čakajú pod stromčekom a ja sa do nich púšťam okamžite, ledva z nich strhnem baliaci papier. Nie je nič lepšie ako sedieť v nových vianočných ponožkách v kresle, tráviť tonu zemiakového šalátu a čítať o najnovších dobrodružstvách pojašenej shopaholičky :)

I love the movie, “Christmas with the Kranks”. (it’s called “Vianoce Naruby” in Slovak: https://www.csfd.cz/film/168353-vanoce-naruby/prehled/ ) This is one of the first movies I always watch at the beginning of December. It’s very funny and feel-good. It’s based on a book written by the thriller writer, John Grisham and all about an American couple who work out that every year they spend $6,000 on Christmas (the decorations, presents and food etc) and this is exactly the same amount it would cost to go on their dream holiday. So, they decide they’re not going to participate in Christmas and spend the money on a holiday. They live in a small American town, and everyone is shocked/disgusted/upset and it turns into a very funny comedy as they realise how hard it is to avoid Christmas. This movie always makes me laugh, and realise what Christmas should be about, spending time with friends and family and having fun.

Milujem film Christmas with the Kranks (Vianoce naruby). Je to jeden z prvých filmov, čo si vždy pozriem začiatkom decembra. Je príjemný, vtipný a je adaptáciou knihy od Johna Grishama. Je o americkom páre, ktorý si uvedomí, že každoročne minie kvôli Vianociam 6000 dolárov (dekorácie, darčeky, jedlo...) a toľko by ich vyšla aj vysnená dovolenka. Takže sa rozhodnú Vianoce ignorovať a ísť na dovolenku. Pochádzajú z maléh amerického mesta a všetci sú z toho šokovaní/znechutení/nahnevaní a nakoniec je to vtipná komédia o tom, aké náročné je vyhýbať sa Vianociam. Tento film ma vždy rozosmeje a pripomenie mi o čom by Vianoce mali byť - tráviť čas s priateľmi a rodinou a užívať si to.

S Vianocami sa mi nespájajú asi žiadne extra príbehy, asi si budem musieť nejaký vymyslieť a napísať si ho 😂

V mojom prípade to asi nebude ani kniha, ani film. Je to môj vlastný príbeh spred niekoľkých rokov. Rozišla som sa vtedy s dlhoročným priateľom, zomrela nám stará mama a začala som chodiťs mojím (dnes už) manželom. Boli to emóciami nabité vianočné sviatky, no spomínam na ne ako na jedny z najsilnejších – najemotívnejších, a možno aj najkrajších, ak to tak môžem povedať, lebo sa vtedy menil môj život, moja rodina a tiež som bola posledný raz na Vianoce doma ako dieťa. Potom už som bola manželka, mama... To je tiež krásne, no už celkom iným, novým spôsobom.

Dlho som sa nad touto otázkou zamýšľala. Napadli mi filmy ako Sám doma, Tri oriešky pre Popolušku či Mrázik, ktoré neodmysliteľne patria k našim Vianociam. ☺ Ale aj tak sa mi s Vianocami, aj z osobných dôvodov, najviac spája vianočná časť z mojej knihy Šepot dúhy. Čas, keď celá rodina sedela pri stromčeku, rozbaľovali si hmotné darčeky a predsa bolo pre nich najvzácnejší darom byť spolu a objať sa, pretože všetci vedeli, že je to naozaj poslednýkrát.

Vianoce sú sviatky pokoja a láskavosti. Ale napriek tomu sa mi ako prvý vynorí smutný príbeh – príbeh Dievčatka so zápalkami, od Hansa Christiana Andersena. Rozprával mi ho môj prastarý otec. A pamätám si, že aj on mal vždy na konci v očiach slzy. Kedysi som si myslela, že kvôli tej rozprávke. Dnes občas rozmýšľam, či nemyslel na nejaké konkrétne dievčatko, ktorému sa žilo veľmi ťažko. Môj prastarý otec bol ročník 1905, zažil obe vojny a pracoval ako učiteľ na lazoch, kde veľa detí nemalo ani topánky, ani šťastné detstvo.

Vianoce mi najviac pripomína Vianočná koleda od Charlesa Dickensa. S Vianocami si tiež vždy spájam prvý diel Harryho Pottera – či už v knižnej alebo filmovej podobe, keďže tam boli Vianoce krásne vykreslené a ja som vždy troška zatúžila po vianočných sviatkoch v čarovnom Rokforte. Možno sa mi Vianoce s Harrym Potterom spájajú i preto, že som zopár dielov série dostala práve pod vianočný stromček. Celé sviatky som sa potom od knihy nemohla odtrhnúť. :) Inak mám tiež rada filmového Grincha s Jimom Carreym.

Vianoce mám veľmi rada, hoci sú pre mňa už každý rok hektickejšie... Najväčšmi sa mi s nimi spájajú knihy s Harrym Potterom. Prvý diel som dostala práve pod stromček a zdesilo ma, že mi Ježiško priniesol knihu pre malé deti. Harrymu som však okamžite prepadla a odvtedy musel byť zásadne pod stromčekom, aj ak nový diel vyšiel v lete. Takisto sa mi s Vianocami spájajú detektívky od Agathy Christie, mala som sviatky, ktoré som celé strávila čítaním jej kníh. Z filmov sú klasikou Tri oriešky pre Popolušku, Nesmrtelná teta, Sám doma, Jezerní královna, ktorú v roku 1998 vysielala Tv Nova a na záver rozprávky dala naozaj nádherné tematické titulky v štýle "Darčeky rozbalené? Srdcia vám plesajú radosťou? Aj my máme pre vás darček, o ôsmej odvysielame...". Dobre sa na to spomína. A ako dieťa som napríklad dlhý čas pravidelne na Štedrý deň hrala tuším 24. časť starej pc hry Doom. :D Podobne mi utkvel Tomb Raider 4.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Ďakujem vám za každý komentár :)