Väzba - paperback
Počet strán - 60
O čom to je?
Je to zbierka jedenástich poviedok. Sú v nej zobrazené, tie najzaujímavejšie (niekto môže povedať že najtragickejšie, alebo najhoršie) situácie, veci ako vražda, nehoda, ľudské vlastnosti, alebo láska z trochu iného pohľadu.
Ukážka: Krvavá šmuha na skle
V najhlbšej časti mysle. V najtemnejšom rohu. Opradená pavučinami, leží myšlienka. Myšlienka tak skazená, že sa ukrýva pred svetom a nechce prebudiť démona, ktorého skrýva v samotnej podstate.
Až pokiaľ neprídeš ty. Rozpáliš vo mne oheň. Prebudíš moje city k životu. A to všetko len preto, aby si ich nakoniec mohla zničiť všetky do jedného. Hrad v mojej mysli sa zrútil a dvere do tajomnej komnaty ostali otvorené. Dnu sa snažilo preniknúť svetlo, ale temnota vychádzajúca von, bola silnejšia. Pomaly a nesmelo sa vyplazila von, ale stále rástla. Pohltila všetko, čo jej prišlo do cesty a časom ovládla celú moju dušu.
Teraz stojím nad bezvládnym a pomaly blednúcim telom. V pravej ruke nôž, v ľavej ruke kus handry úplne presiaknutý krvou. Pozerám sa do jej očí, ako v nich pomaly vyhasína život. Odhŕňam jej spotené vlasy z tváre, unavenej ukrutnou bolesťou. Prišiel čas to skončiť. Ale nemôžem. Ona ešte dýcha. Užívam si ten pocit. Jej dych je slabý a nepravidelný. Pery sa jej chvejú, akoby chcela niečo povedať, ale nevládze. V smrteľnej agónií, bezbranná, odovzdaná čepeli môjho noža. Trpí za to, čo nespravila. Zomiera kvôli tebe. Ty si vrah. Ja som len sprostredkovateľ utrpenia, ktoré v sebe nosíš.
Dych už nie je počuť. Tie prekrásne čisté modré oči hľadia do stropu. To dokonalé telo leží v kaluži krvy na chladnom oceľovom stole. Škoda, že som ju nestretol skôr. Mohlo to vyzerať úplne inak.
Popravde, nerada čítam knihy vydané na vlastné náklady. Lebo nie sú po korekcii. A tak úprava textu, pravopis aj štylistika tak vyzerajú. Chápete, málokedy to dopadne naozaj dobre. Na druhej strane sa to dá naozaj dobre recenzovať, lebo mám (čo kritizovať) o čom písať. Túto knihu mi doniesol spolužiak, ktorého kamarát to napísal a on ju ilustroval, tak som si povedala, že to risknem. Minimálne kvôli skvelému názvu.
Takže tak.
Keď som s knihou začínala, vravela som si, že toto veru dobre nedopadne. Hneď na prvej strane sa vyskytlo napríklad niečo, čo ma naozaj irituje a vrie mi kvôli tomu krv v žilách... Výkričnik/bodka/čiarka/otáznik, ktoré sú za medzerou. Akože fakt. Neznášam to. Vyzerá to desne. Nebolo to tam však stále, len párkrát a potom som si to buď nevšímala, alebo sa to proste stratilo. Chvalabohu.
A potom tu boli pravopisné chyby. Domou, krvy, sú závislý... Akoby to vážne nikto neopravoval. Na druhej strane som deň predtým videla na Facebooku najlebšia. Toto sa zrazu ako taký problém nezdalo. A prečo niektorá priama reč bola písaná pomocou úvodzoviek a iná pomocou pomlčky je pre mňa záhadou.
No a samotné poviedky. Oni to majú byť akože temné poviedky a ja som z nich mala spočiatku komédiu. (Ale ja považujem za komédiu aj Rómea a Júliu. Detail). Nelogický sled udalostí, nerealistické stvárnenie. Chýbajúca pointa.
Ľudia potrebujú závislosti, aby prežili svoje smutné životy, nudné zamestnania a všetky problémy, čo sa na nich valia z každého rohu. Nebyť závislostí, veľa ľudí by mohlo povedať, že ráno ani nevstanú z postele.
A potom sa objavili poviedky, ktoré ma veľmi príjemne prekvapili. Obsahovali naozaj pekné a zaujímavé myšlienky a boli napísané veľmi dobrým štýlom. Pobavili ma. Mojim jednoznačným favoritom je poviedka Dobrá správa, kde ma ani tak neočarila téma, ale štýl, akým to bolo napísané a množstvo irónie. Takisto aj Krvavá šmuha na skle, ktorú si môžete prečítať vyššie.
Napriek tomu, že to nezačalo najlepšie, ku koncu som bola príjemne prekvapená. Je to vlastne priemerná kniha, ale na to, aké často bývajú knihy vydané na vlastné náklady, či poviedky na internete je to vlastne celkom dobré a som rada, že som si to prečítala.
Pokiaľ máte záujem si túto knihu prečítať, môžete si ju objednať cez tento email: nezmysel.zivota@gmail.com
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Ďakujem vám za každý komentár :)
Poznámka: Komentár môže zverejniť iba člen tohto blogu.