streda 4. februára 2015

Článok na tému... 9


Tento článok som mala v pláne už niekoľko mesiacov. Mala som ho rozpísaný, ale nevedela som ho napísať tak, aby to vyznelo ako som chcela, aby to vyznelo. Tak som ho po pár mesiacoch vymazala a pustila sa doň odznovu. Snáď sa mi to tentokrát podarí.

O dôležitosti spätnej väzby

Dlho som premýšľala, ako tento článok začať. Nenašla som tú správnu cestu, takže...
Mám kamaráta. Má svoju facebookovú stránku a natáča na Youtube videa. Spätná väzba, respektíve jej nedostatok je vec, o ktorej sme sa už niekoľkokrát rozprávali, lebo je to niečo, čo ho fakt štve.
A mňa tiež.


Nechcem, aby článok vyznel tak, že si komentáre pýtam, alebo tak niečo. Chápem, že sa každému vždy nechce, alebo proste nemá čo napísať. Naozaj nepotrebujem, aby mi každý, kto prečíta moju recenziu napísal Pekná recenzia. A to zakaždým. To je proste zbytočné. Tiež neokomentujem každý článok, ktorý otvorím. Lenže keď mám na článku sto zobrazení a žiadny komentár, tak sa už niekedy sama seba pýtam, čo robím vlastne zle? Uvedomujem si, že mám stálych čitateľov, ľudí, čo sa sem často vracajú a ja si to naozaj vážim. Blogovanie naozaj milujem, baví ma a neviem si predstaviť, že by som s tým skončila.
Väčšinou.
Niekedy mám proste deň blbec aj ja. Napíšem nejaký článok, pri ktorom strávim veľa času, narobím sa na ňom, publikujem ho... čakám... čakám... a nič. Vtedy rozmýšľam, či to má vôbec zmysel?
Má, viem že áno.

Ale to nič nemení na tom, že človek proste spätnú väzbu potrebuje, nech sa venuje čomukoľvek. Či bloguje, natáča videa, píše poviedky, venuje sa čomukoľvek... Spätná väzba je proste nutná.
Pamätáte na moju rubriku Týždeň s GIFmi? Robila som ho niekoľko mesiacov, vždy som mala kopu komentárov tam a mňa to bavilo. A potom raz nula komentárov. Tí, čo GIFy nikdy nehľadali kvôli niečomu proste nevedia, aké náročné je nájsť ten správny. Ten, čo dostatočne vyjadrí to, čo potrebujete. Nájsť tie správne trvalo vždy viac, než napísať samotný článok.
A vzhľadom k nulovej reakcii som proste stratila chuť v tej rubrike pokračovať a to aj napriek tomu, že sa to stalo len vtedy naposledy.

Ja teraz nehovorím, že máte komentovať každý článok alebo čo. Ale sem-tam, keď máte čo povedať komentár naozaj poteší. Viete, snažím sa byť naozaj aktívna, blogovaním strávim kopu času. Častokrát sa objaví nejaký článok každý deň. A keď nemám čo napísať, tak je na blogu ticho maximálne tri dni. Viac nie. Píšem množstvo recenzií, nielen na recenzné výtlačky, snažím sa zapájať sa do rôznych projektov, trochu to obmeniť, nech nie sú stále dookola len knihy, tak sem-tam prinesiem tipy aj na filmy, či hudbu...
A tiež vám dávam nakuknúť aj do svojej tvorby, vďaka Hrejivej výzve, ktorá ma konečne núti písať, čo ma naozaj baví.
A práve pri tejto výzve ma nedostatok komentárov mrzí úplne najviac. Nie, s ňou naozaj neplánujem seknúť. Tú dokončím, aj keď bude po termíne. Lenže popravde, v písaní si toľko neverím. Baví ma vymýšľať príbehy, ale podať ich na papier je pre mňa naozaj náročné. A občas sa stane, že som s poviedkou naozaj spokojná, ba priam hrdá (čo sa stalo po dlhej dobe práve pri poslednej poviedke). A až jedného komentára som sa dočkala.
Mňa tu poteší nielen pochvala, ale aj kritika, aby som vedela, čo zlepšovať a podobne. Veď toto je naozaj niečo, pri čom sa dá krásne vyjadriť svoj názor a pomôžete mi tým.
Lenže nič. Ticho.

Som proste rada, keď nejaký môj článok vyvolá nejakú tú reakciu. Človeka to posúva ďalej. A dáva mu pocit, že to, čo robí má nejaký zmysel nielen preňho, ale aj pre ostatných.
Čísla zobrazenia blogu sú síce super, ale niekedy to proste nestačí. Nehovorím, že vôbec nekomentujete. Pri niektorých článkoch mám aj desať komentárov, to nepopieram. Trebárs zverejním wishlist, ktorý mám hotový za tri minúty vrátane hľadania obálok a zrazu mi päť ľudí napíše, že si to chce prečítať tiež a podobne. Ale potom príde nejaký, pri ktorom sa narobím, zabijem pri ňom niekoľko hodín a v lepšom prípade sa mi tam po pár hodinách objaví tak jeden komentár.
To isté sa týka Facebooku, kde keď na stránku niečo dám, tak je reakcii minimálne. Niečo sa opýtam, odpovedajú maximálne tak traja ľudia.
A nezáleží od toho, či je víkend, prázdniny, alebo škola. V poslednej dobe vo vašej aktivite často nevidím žiadny rozdiel.

Okej, teraz mám dojem, že sa opakujem a že to nemá ani hlavu ani pätu. Ani neviem, či som napísala všetko, čo som chcela, ale proste som sa potrebovala vypísať. Proste ma to mrzí. Ja sa narobím a nemám na to žiadnu reakciu. Ja ten blog nepíšem len pre seba. Áno, mňa to baví, ale píšem ho predovšetkým pre vás, pretože inak by som si mohla písať veci na papier a nedávať všetko na internet. Nemalo by to zmysel.
A toto sa netýka len mňa. Týka sa to každého blogera, umelca... každého, kto proste niečo robí a prezentuje to verejnosti.

16 komentárov:

  1. Ja mám často 0 komentov pri recenziách a iných veciach, ale viem, že kto chce si to prečíta a potom v budúcnosti mi zvyknú napísať mail, že si kvôli mne prečítali tú knihu. Takže viem, že ma ľudia čítajú. Ale nie každému vyhovuje všetko. Takisto som si všimla, že keď v jednu hodinu okomentujem iné blogy, tak sa mi do pár dní zjavia nové komentáre na oplátku 8D
    Napriek tomu, že mám druhý blog o poviedkach, mám tam 1 komentár. Prečo? Lebo ľuďom, čo nepíšu, sa poviedky čítať nechce. Tam treba nájsť toho správneho, ktorý prečíta a zhodnotí. Prípadne skús posielať ľuďom, že by si chcela ich názor. Kika, ja... koľkí si to radi prečítame, keď nás poprosíš o spätnú väzbu. Ale veľa ľudí proste nemá čas prečítať niečo, čo nevie ako dlhé bude a či ich to bude baviť. Ty máš prvotne blog o knihách. Ja sem chodím kvôli recenziám a tematickým diskusiám. Ak sem nahádžeš dlhé príspevky s poviedkami, nie každý si to proste otvorí a prečíta. Nerobila by som si z toho ťažkú hlavu. Hovorím, že ak chceš kvalitnú spätnú väzbu, daj to prečítať ľuďom, čo vieš, že ti napíšu na to názor.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Veď ja nevravím, že to má každý prečítať. Ale tí, čo si to už teda prečítajú, tak aspoň niekto by mohol ten komentár napísať :)
      Veď ja predsa nehovorím o tom, že ma má každý čítať :) A všetko. Ja len vravím, že by bolo fajn niekedy niečo aj okomentovať, keď to už niekto prečíta :)

      Odstrániť
  2. Ja na komentoch nijak nelipnem, ani to nesledujem. Tak isto si nesledujem ani návštevnosť, štatistiky a veci tomu podobné. Možno to bude aj tým, že sama málo komentujem, pretože iné blogy navštevujem naozaj málo. Tiež nie som určite taký poctivý bloger ako ty, že články dávam pravidelne, a preto nemám až takú potrebu spätnej väzby. Ale samozrejme, vždy ma to hrozne poteší, keď niekto zareaguje na môj článok. Hlavne v tedy, keď to najmenej čakám. A z toho, že nedostávaš komenty pod články na ktorých ti najviac záleží, si ťažkú hlavu nerob. To je zákon schválnosti, mne už sa to tiež pár krát stalo. :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Rozumím, co tímhle článkem chceš říct. Komentáře jsou pro blogera patrně ta největší odměna, kterou mu čtenář za jeho snahu může dát. A zpětná vazba je určitě důležitá, protože jak jinak máš vědět, že bys měla něco zlepšit? :) To úplně chápu.
    Sama skáču nadšením z každého nového komentáře, obzvlášť když je opravdu k obsahu článku a přinese mi třeba něco nového. Také mě mrzí neokomentované články, ale už jsem se naučila to moc neřešit. Znám totiž sama sebe, vím, jak jsem kolikrát líná článek okomentovat, někdy článek přečtu pozdě večer, řeknu si, že komentář napíšu ráno a přitom na to pak do rána zapomenu. Ono to sepisování komentářů je také hrozný žrout času, no. Snažím se polepšit a ty komentáře sepisovat hned po dočtení, také se snažím komentovat blogy více pravidelně, protože vím, že ve většině případu daný bloger navštíví můj blog na oplátku a nějaký ten komentář zanechá též, jop. :)
    K těm povídkám - přiznám se, že je nečtu. Ale já povídky moc nečtu tak nějak obecně, povídkové blogy nevyhledávám. Jedinou výjimkou je Arvari, avšak u té také nepřečtu vše. Komentáře k povídkám psát neumím, moc mi nejde vyjadřování názorů k tak krátkým útvarům. Prostě... S povídkami to je složité, no. :)
    A komentáře nebo lajkování statusu na Facebooku neřeším skoro vůbec. :D Né všechny ty statusy ti ten Facebook ukáže a nutit nikoho do nastavení těch upozornění nechci. Sama to snad u nikoho nastavené nemám, protože bych se pak zbláznila ze všech těch upozornění. Tohle ať si nastaví každý sám, jak chce. :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Hlavne pokiaľ je to teda nejaký zmysluplný komentár. Slová Pekná recenzia síce potešia, ale nie sú nejaké prínosné, chápeš, čo chcem povedať, že?
      Ja sa snažím komentovať, keď mám čo, ale je fakt, že som kedysi komentovala viac. Ale snažím sa zanechať aspoň jeden-dva denne. Minimálne.
      U mňa je Arvari vlastne tiež jediná :D

      Odstrániť
  4. Mám to podobně jako Kristie. I když mi přijde, že jsem to jestli komenáře přibývají řešila dřív mnohem víc, teď už tolik ne. Samozřejmě chápu ten pocit, když se člověk pachtí několik hodin s článkem a potom se žádné odezvy nedočká.
    Paradoxně naopak na FB nebo jinde -jelikož FB už moc nepoužívám- kde napsat post zaberete tak max. 20 minut mně lidé odpovídají častěji než na blogu.
    S psaním komentářů jsem taky hrozná. Taky píšu zásadně jen když mám něco přínosného pro autora nebo další čtenáře. Občas se mi ale stane, že chci něco napsat a nejsem si úplně jistá jak to zformulovat, tak se jdu zatím mrknout někam jinam a skončím tak, že mi už nezbývá čas tak počítač vypnu a komentář ani nenapíšu.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Tak ja zas nejaké siahodlhé texty na FB nepíšem, väčšinou sú to jednoduché otázky, alebo tak :D

      Odstrániť
  5. Ja nejako komentáre neriešim, samozrejme som rada, keď niekto komentuje a vždy ma to poteší a rada odpoviem, ale že by mi neokomentovaný článok nejak trhal žily, to teda nemôžem povedať. Stále píšem blog hlavne pre seba, aby som uľavila svojej hlave od myšlienok a komentáre beriem ako bonus, že tam vonku sú ľudia, ktorí majú rovnaký názor alebo ktorých môj článok inšpiroval k vyjadreniu názoru.
    Na druhej strane, myslím, že aj komentovanie ostatných je dôležité. Ja osobne sa snažím komentovať ako najviac viem, pretože viem, že to danému urobí radosť a možno on zavíta ku mne a začneme sa navštevovať.
    A úprimne, ja ak mám v blog feede 10 recenzií na rovnakú knihu, tak komentujem jednu a ostatné len prečítam, aj to nie všetky, pretože sa mi to jednoducho nechce. Názory ostatných aj tak budem vidieť na GR.
    Čo sa týka tých poviedok, Eve to vystihla dobre, mnohí sú len knižní blogeri, ktorí sa v písaní nevyznajú a nevedia podať konštruktívnu kritiku a pokiaľ ju chceš, je na to aj wattpad, kde je veľká komunita. Preto ja nerada pridávam také veci na blog, pretože viem, že nie všetkých to zaujíma a radšej si to nechám pre seba. Alebo ak chceš komentáre k poviedkam, je na to portál Ourstories.
    Neviem, takéto články úprimne nemusím, lebo komentáre neriešim a najviac ma zaráža, keď sa autor sťažuje na nedostatok komentárov, ale on sám sa prizná, že veľa nekomentuje, lebo sa mu nechce. Toto keď si povie každý jeden čitateľ, tak potom niet divu, že nie sú komentáre. Všetci sme očividne lenivý :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Keď je 10 rovnakých recenzií, tak väčšinou len pozriem hodnotenie hviezdičkami, srdiečkami a inými :D
      Lenivosť vládne svetom :D Ale je fajn sa občas prekonať :D

      Odstrániť
  6. Já se snažím komentovat opravdu každý článek, který přečtu. Bohužel kvůli nedostatku času jich až tolik nečtu, takže jsou dny, kdy napíšu komentářů 40 a dny, kdy nenapíšu ani jeden jediný. Také jsem ráda, když čtenáři zanechávají pod mými články otisk, a tak se sama snažím na tvorbu ostatních reagovat :)

    Ale je fakt, že se mi do toho často nechce a občas mám pocit, že už nevím, co bych napsala. Takže se tomu nekomentování nedivím :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ale aspoň sa ich snažíš písať, to je fajn :)

      Odstrániť
  7. Totálne ti rozumiem!
    Minule som blúdila po blogu a natrafila na kapitolu poviedky, ktorú som publikovala asi tak pred rokom aj niečo. Bolo tam asi sedem komentárov s úprimným názorom na dej.
    Teraz som si otvorila tú istú poviedku a najnovšiu kapitolu. Mám tam dva komentáre. Síce sú dlhšie ako tri riadky, ale aj tak mám pocit, že čitatelia v poslednom čase tak trochu odišli :/
    Nie som nejaký závislák na komentáre, nedávam trápne ultimáta, ale proste to človeka poteší.
    Bavila som sa o tom s kamoškou, tiež nemá veľmi vždy chuť komentovať aj keď si poviedku prečíta, ale takto neviem či si ju niekto prečítal alebo nie.
    Spätná väzba je fakt dôležitá a v týchto momentoch mám blbý pocit, že načo to vôbec niekam publikujem a naháňam sa proste dopísať kapitolu, aby bola na blogu. Nebolo by lepšie si to písať iba tak?
    Neviem, neprestala by som ani keby som to nečítala ani ja čo by bolo fakt divné :D už som sa dostala cez 100 strán a u mňa to je fakt úspech, ale chýba mi tá spätná väzba kedy sa rozčuľovali čo som postavám zase urobila a pod.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ultimáta nemám rada ani ja. Keby niekto povedal: ,,Budete musieť komentovať, inak blog zruším.", tak ho asi niečim ovalím :D
      Ale tiež som mala kedysi viac komentárov aj pri poviedkach...

      Odstrániť
  8. Jo, naprosto chápu, co chceš říct. Počet zobrazení je jedna věc (i když, co bych dala za to, abych jich měla u článků aspoň těch sto, většinou ani na to nedosáhnu), komentáře další. V ideálním případě smysluplný komentáře, ale každej má cenu. Omlouvám se, že ti tu moc nekomentuju, ale poslední dobou mám zase potíže číst skoro jakýkoliv články na internetu, natožpak je komentovat. Jsem hrozná, no...

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. To je v pohode, veď inak komentuješ :) A ja to u teba tiež trochu zanedbávam. Ale poctivo to čítam ;)

      Odstrániť

Ďakujem vám za každý komentár :)