nedeľa 14. decembra 2014

6. Ako sa mohla udalosť včerajšieho večera vyvinúť inak


Táto téma mi na dnes dokonalo sedí. Včera som totiž bola na chate.
Prvýkrát.
Kamarátka oslavovala osemnástku :)


Pozvanie na oslavu ma prekvapilo. Niežeby som nevedela, že ma má rada a že by ma tam aj chcela, ale ja nie som zrovna spoločenský tvor. Nerozumiem si s ľuďmi a tu by som skoro nikoho nepoznala. Na jednej strane som bola zvedavá, vnímala som to ako novú skúsenosť, niečo, čo nebude len nevyhnutná spoločenská interakcia. Na druhej strane som sa toho desila a poriadne panikárila (pár ľudí by vám to mohlo potvrdiť). Nových ľudí. Ľudí, ktorých nepoznám, nedôverujem ich. Aj toho, že bude odo mňa vyžadované pitie. Nepijem. A môj mozog si vymyslel tisíce rôzne zlých scenárov. Opäť sa naplno prejavila moja paranoja (hoci keď potom spustila mama... no, ešte sa mám čo učiť :D)
Rodičia mi to však schválili a ja som si nevedela vymyslieť žiadny zmysluplný dôvod, aby som nešla. 
Tak som šla. 
Kamarátka si "najala" kamaráta ako osobného šoféra a vyzdvihli ma asi o pol deviatej. Šli sme ešte čosi pokúpiť, povyzdvihovať nejakých ďalších a cca o desiatej sme tam prišli. Vystúpili sme, Natálka s kamarátom išli ešte pre ďalších a mňa za tú dobu ponúkli asi všetkým možným minimálne dvadsaťkrát. Je nutné podotknúť, že slečnu, s ktorou som sa bavila a tiež nepila nikto neotravoval. To bolo proste nefér. A to iba preto, že prišla s priateľom... Pff! S ňou som sledovala ostatných, pretože ma fascinovalo, ako rýchlo ich alkohol zmení. 
Bola som však prekvapená, ako rýchlo som sa dala do reči s väčšinou ľudí. Proste aj napriek mojej introvertnej povahe som nemala problém komunikovať s nimi. Proste všetci boli zlatí.
A potom sme šli tancovať. Čo je teda niečo, čo by som normálne nerobila, ale povedala som si, že aj tak si to nebudú ráno pamätať a nepoznajú ma. Tak why not? Aspoň som sa poriadne bavila.
Potom ma jeden chalan zákerne prinútil vypiť aspoň jeden a pol poldecáku, ja som omylom vypila čosi ďalšie a tak dopadol môj záväzok nepiť. 
O nejakej druhej som bola už unavená, tak som si šla ľahnúť. Myslím, že som predsa len na chvíľu zadriemala, lebo keď som sa znovu zobudila, tak medzi mnou a Natálkou bol jeden chalan, ktorý tam zaspal a vkuse sa na nás tlačil. Strašné. :D 

Keby som poslúchla svoje zbabelé ja, tak by včerajšok dopadol inak. Miesto chaty by som sedela v posteli, dočítavala Eleanor a Park, napchávala sa a nemrzla. Ale tiež by som sa zďaleka tak nebavila. Pretože ja som sama prekvapená, aká zábava to bola. 
Na druhej strane by som spala. Túto noc som nenaspala nič. Najprv hlasná hudba, potom rozprávanie, zima, zvuky... Ale nebola som jediná, všetci sme sa zobudili ešte pred ôsmou. Toľko k tomu, ako musím veľa spať cez víkend. 
Každopádne som spokojná s vývinom minulého večera a som rada, že som nespanikárila a nevykašľala sa na to. Rada si to ešte niekedy zopakujem :)

10 komentárov:

  1. Moja prvý chata bola tiež nedávno a to na kamoškynu osemnástku. Neboj sa, ja som na tom podobne. nepijem (a môj záväzok tam tiež padol, lebo som som si povedala, že aspoň na jej osemnástku si pripiť môžem) S tým ako ľahko si sa zoznamovala. mne sa toto stalo len raz a to na ComicCone. Keď si v tej správnej spoločnosti, nie to tak hrozné. Proste to chce dobré naladenie a amošku a bolo to tak ľahké. Mala som pocit, že všetci sú mi tam ako rodina. konečne môžem básniť o knihách, superhrdinoch a nik na mňa nečumí ako na idiota. Vieš o tom, že 70% ľudí na svete je introvertov, len kvôli nátlaku spoločnosti to skrývajú alebo to potláčajú a za každú cenu sa snažia zmeniť? Ak by ťa to zaujímalo, odporúčam knihu Ticho (http://all-dreams-are-real.blogspot.sk/2014/09/ticho-susan-cainova-mlkva-sila.html - neber to ako reklamu, len si myslím, že tá kniha by ťa vážne chytila za srdce. Mne to neuveriteľne pomohlo. ) Som rada, že si si to užila. Želám ti viac takýto zážitkov! :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ty si bola na COMIC CONE??? :O V San Diegu?

      Odstrániť
    2. Neblbni! Preboha! :D Ale fúúú, tam by som šla rada. Ono sa takéto veci organizujú aj u nás v Blave, len sa to volá Istrocon. Ale je to o tom istom... Trojdňový zraz fanúšikov fantasy, sci-fi, komixov, mangy, hier a superhrdinov. Ľudia chodia v kostýmoch, navštevujú naozaj skvelé a zábavné prednášky ( ja som napr bola na prednášku o japonskej kultúre, gejšiach, klišé vo fantasy literatúre, hit postapokalyptickej literatúry, poprsie v anime :D), hrajú hry na rôznych konzolách atď. :) Je to skvelé, skús si to nájsť. ja idem aj budúci rok. Býva to aj viackrát do roka, takže ak ti nebude vyhovovať termín, prídeš inokedy. Nie je to také veľké a úžasné ako San Diego...Ale vážne odporúčam :)

      Odstrániť
    3. Uff. Už som sa vážne bála, že ti budem musieť do konca života závidieť :D
      Znie to skvelo, snáď sa mi niekedy podarí prísť. Ja som chcela ísť tento víkend na Galacon, ale nejako mi to nevyšlo :D

      Odstrániť
  2. Zlaté :D ja z takých vecí ako chata/byt/klub/hocičo vycúvam len keď ma nesprávne osoby volajú. To proste musia byť tí správni ľudia a vtedy je najlepšia zábava inak ani nejdem, lebo už dopredu viem ako to skončí :D aj keď potom to niekedy aj ľutujem :D
    By som sa aj čudovala, keby ťa nedonútili ani jedno poldo vypiť :DD inak sa ti aj čudujem, že v podstate takmer bez alkoholu si bola a si sa normálne zabávala. za to máš môj obdiv normálne :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Tak ja som išla vlastne kvôli kamarátke :D Ale som na seba pyšná, no :D Veď som si povedala, že si to aj tak nebudú pamätať a nepoznajú ma. Takže v pohode :D

      Odstrániť
  3. Jeee, tak to je super, že ti to takto dopadlo a užila si si fajn večer napriek obavám.:) Tiež nie som veľmi spoločenský typ a nepijem, takže neviem, či by som sa nechala nahovoriť... Každopádne, keď sa premôžem a niekam idem (ani to nemusí byť na celú noc alebo čo), sem-tam je to aj utrpenie, takže...:D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ja tiež takto nikam nechodím, toto bola narodeninová výnimka :) A chcelo to veľa nahovárania :D

      Odstrániť
  4. Uuu, som rada, že nie som jediná, taká strelená, čo nikam nechodí a hlavne nepije ako dúha :D Neznášam to nútenie, veď si jeden daj.... a bla, bla, bla najradšej by som im tú fľašku rozbila o hlavu... nech sa spamätajú!

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ja som väčšinu času doma, nikam nechodím. Toto bola výnimka, ktorá prekvapila aj mňa :D

      Odstrániť

Ďakujem vám za každý komentár :)