6. Ako sa mohla udalosť včerajšieho večera vyvinúť inak

Táto téma mi na dnes dokonalo sedí. Včera som totiž bola na chate.
Prvýkrát.
Kamarátka oslavovala osemnástku :)


Pozvanie na oslavu ma prekvapilo. Niežeby som nevedela, že ma má rada a že by ma tam aj chcela, ale ja nie som zrovna spoločenský tvor. Nerozumiem si s ľuďmi a tu by som skoro nikoho nepoznala. Na jednej strane som bola zvedavá, vnímala som to ako novú skúsenosť, niečo, čo nebude len nevyhnutná spoločenská interakcia. Na druhej strane som sa toho desila a poriadne panikárila (pár ľudí by vám to mohlo potvrdiť). Nových ľudí. Ľudí, ktorých nepoznám, nedôverujem ich. Aj toho, že bude odo mňa vyžadované pitie. Nepijem. A môj mozog si vymyslel tisíce rôzne zlých scenárov. Opäť sa naplno prejavila moja paranoja (hoci keď potom spustila mama... no, ešte sa mám čo učiť :D)
Rodičia mi to však schválili a ja som si nevedela vymyslieť žiadny zmysluplný dôvod, aby som nešla. 
Tak som šla. 
Kamarátka si "najala" kamaráta ako osobného šoféra a vyzdvihli ma asi o pol deviatej. Šli sme ešte čosi pokúpiť, povyzdvihovať nejakých ďalších a cca o desiatej sme tam prišli. Vystúpili sme, Natálka s kamarátom išli ešte pre ďalších a mňa za tú dobu ponúkli asi všetkým možným minimálne dvadsaťkrát. Je nutné podotknúť, že slečnu, s ktorou som sa bavila a tiež nepila nikto neotravoval. To bolo proste nefér. A to iba preto, že prišla s priateľom... Pff! S ňou som sledovala ostatných, pretože ma fascinovalo, ako rýchlo ich alkohol zmení. 
Bola som však prekvapená, ako rýchlo som sa dala do reči s väčšinou ľudí. Proste aj napriek mojej introvertnej povahe som nemala problém komunikovať s nimi. Proste všetci boli zlatí.
A potom sme šli tancovať. Čo je teda niečo, čo by som normálne nerobila, ale povedala som si, že aj tak si to nebudú ráno pamätať a nepoznajú ma. Tak why not? Aspoň som sa poriadne bavila.
Potom ma jeden chalan zákerne prinútil vypiť aspoň jeden a pol poldecáku, ja som omylom vypila čosi ďalšie a tak dopadol môj záväzok nepiť. 
O nejakej druhej som bola už unavená, tak som si šla ľahnúť. Myslím, že som predsa len na chvíľu zadriemala, lebo keď som sa znovu zobudila, tak medzi mnou a Natálkou bol jeden chalan, ktorý tam zaspal a vkuse sa na nás tlačil. Strašné. :D 

Keby som poslúchla svoje zbabelé ja, tak by včerajšok dopadol inak. Miesto chaty by som sedela v posteli, dočítavala Eleanor a Park, napchávala sa a nemrzla. Ale tiež by som sa zďaleka tak nebavila. Pretože ja som sama prekvapená, aká zábava to bola. 
Na druhej strane by som spala. Túto noc som nenaspala nič. Najprv hlasná hudba, potom rozprávanie, zima, zvuky... Ale nebola som jediná, všetci sme sa zobudili ešte pred ôsmou. Toľko k tomu, ako musím veľa spať cez víkend. 
Každopádne som spokojná s vývinom minulého večera a som rada, že som nespanikárila a nevykašľala sa na to. Rada si to ešte niekedy zopakujem :)