Nesmrteľní (Alyson Noel)

Originálny názov - Everlasting
Séria - Nesmrteľní
Diel - 6/6
Vydavateľstvo - Slovart
Rok vydania - 2012
Väzba - pevná
Počet strán - 344

Anotácia

Príbeh ich lásky uchvátil milióny čitateľov po celom svete. Spoločná cesta ich nakoniec privedie k veľkolepému záveru!

Najväčší nepriatelia sú už porazení a Damen s Ever sa môžu sústrediť na prekonanie poslednej prekážky svojej spaľujúcej lásky - oslobodiť Damena zo zajatia jedu, ktorý mu koluje v žilách. Ever musí objaviť ten správny protijed, aby konečne pocítila Damenov dotyk. Túžba byť opäť spolu ich však zavedie do temného srdca Letozeme. Vo vyprahnutej krajine nikdy nekončiaceho dažďa odhalia Ever a Damen tajomstvo, o akom nemali ani potuchy... Musia sa tak postaviť zoči-voči tomu, prečo osud ich láske stále hádzal polená pod nohy. A len potom, keď je aj posledná záhada rozuzlená, budúcnosť Ever a Damena visí na vlásku... na rozhodnutí, ktoré môže ohroziť všetko a všetkých... dokonca aj nesmrteľných.

Obálka

Veľmi sa mi páči tá spodná polovica. Alebo tretina. Ten font, zladenie farieb a kvetina sú krásne. Ten zvyšok sa mi už natoľko nepáči...

***

Čítať posledný diel vyše roka po prečítaní predchádzajúceho nie je ktoviečo. Nepamätala som si z predchádzajúcich dielov skoro nič. Viete, aká je niekedy otrava, keď čítate knihy zo série po sebe a na začiatku nachádzate takú rekapituláciu z minulého dielu a vás to štve, lebo ste to čítali včera? Nuž, také niečo tu chýbalo, ale na moje veľké prekvapenie som sa rozpamätala pomerne rýchlo. 

Ouroboros

Viem, že veľa blogerov nemá túto sériu príliš v láske, ale ja som ju čítala ešte pred blogom, kedy som ešte taká náročná nebola a knihy som delila na tie, čo sa mi páčia, nepáčia, a ktoré absolútne zbožňujem. Autorku som mala moc rada a... Povedzme, že teraz už chápem všetky tie negatíve reakcie. 

V prvom rade, otrepaná téma. Sú spolu niekoľko životov, v každom sa znova stretnú, zaľúbia sa, bla bla... On ju stratí, ona sa zas narodí a tak to ide stále dookola. Tak trochu ako v Páde, ale ten mám moc rada doteraz napriek tomu, že je to presladené. Taká moja guilty pleasure. Ale späť k tomuto, na celú sériu Pád recenzie u mňa nájdete. 

Toto bolo tak sladké, až ma z toho bolelo brucho. Alebo to bolo z tých cukríkov, čo som pojedla? Každopádne som sama dúfala, že ten protijed a tie jablká nikdy nenájdu. Ona mohla zahynúť cestou k Stromu života, odišla by do Krajiny tieňov a on by sa cez to preniesol. Tak si predstavujem happy end. Poprípade mohol nejako umrieť aj on, aby sa nepovedalo, že im neprajem. 

Vážne, občas si prajem, aby som sa nikdy nezamilovala, alebo nikto sa nezamiloval do mňa, lebo počúvať také otravné sladké rečičky... Asi by som niekoho nakopala do gulí. 

Ever bola priveľmi dobrá a hlúpa. A naivná. Úprimne netuším, ako mohla tvdiť, že si už posilnila svoju najslabšiu čakru a zlepšila si svoj zdravý úsudok. Isto. *prevráti oči*

Damen bol tak trochu ako Edward. Trochu? Neskutočne tvrdohlavý a sladký.

Ani neviem, kto ma z nich dvoch štval viac. Každopádne, bolo to, že raz jeden, raz druhý, akoby sa v tom predbiehali.

Táto séria stratila to najlepšie, keď v nejakom treťom-štvrom diely zomrel Roman. On bol perfektná postava, jednoznačne moja najobľúbenejšia a potom to šlo jednoducho dolu vodou.

Strom života

Táto kniha bola o sebapoznávaní, bolo v nej niekoľko pekných myšlienok. Ever putovala za Stromom života, ktorého plody majú priniesť skutočnú nesmrteľnosť duše. A práve ten postoj Ever k tomu som veľmi nechápala. Konečne získajú protijed, ktorý toľko hľadali. A miesto toho aby si ho nadšene užili sa ona rozhodne, že to, že môžu spolu žiť naveky jej nestačí a že radšej pôjde hľadať ten Strom života. Jasné, verím v posmrtný život a duša nesmrteľná je, pokiaľ nie ste fyzicky nesmrteľní ako hentí dvaja. No ale pokiaľ toho mala toľko - mala Damena, ktorý na ňu čakal niekoľko storočí a konečne mohli byť naveky spolu - tak

V tejto sérii ma vždy veľmi fascinovala schopnosť si čokoľvek zhmotniť. Tiež by to tak fungovalo aj naozaj. (Prajem si peniaze. Prajem si viac peňazí. Prajem si veľmi veľa peňazí. *poobzerá sa po izbe*. Veď vravím, nefunguje).

Môj najväčší problém s touto knihou bol v tom, že ja som sa nikdy nemohla dokopať k tej knihe. Niežeby ma to vôbec nebavilo len sa mi nechcelo sa do toho púšťať. Väčšinou som sa snažila robiť čokoľvek iné. Keď som sa už k tomu ale konečne prinútila, tak to šlo. Čítalo sa to pomerne rýchlo, plynulo a dobre. Bol to asi ten najakčnejší diel a napriek všetkým tým negatívam to nebolo také zlé. Obzvlášť ku koncu sa mi to veľmi páčilo. Ale mohlo to byť aj lepšie. Oveľa. Ale zas nič zlé. Len som si pamätala, že sa mi to páčilo viac, no. A nikdy som si predtým neuvedomila, aká je táto séria absurdná. Máličko. Trošku. To je fuk. 

Celkovo si ale myslím, že to nebolo úplne najhoršie ukončenie.

Kam ďalej?

• Život Riley Bloomovej - Žiara