Storočný starček ktorý vyliezol z okna a zmizol (Jonas Jonasson)

Originálny názov - Hundraaringen som klev ut genom Fönstret och försvann
Vydavateľstvo - IKAR
Rok vydania - 2013
Väzba - pevná
Počet strán - 328

Anotácia

Mysleli by ste si, že sa mohol rozhodnúť skôr a mal byť natoľko chlap, aby svoje rozhodnutie oznámil okoliu. Ale Allan Karlsson nikdy dlho o veciach nemudroval. Myšlienka sa ani nestihla usadiť v hlave starého muža a už otváral okno svojej izby na prízemí domova dôchodcov v sörmländskom Malmköpingu a vykročil rovno do záhonu. Pohyb mu vyšiel a nebolo to ani komplikované napriek tomu, že Allan sa práve dnes dožil sto rokov. V spoločenskej miestnosti domova dôchodcov sa asi tak o hodinu mala začať narodeninová oslava. Mal sa nej zúčastniť sám starosta. A miestna tlač. A všetci ostatní starčekovia. A všetok personál na čele s večne mrzutou sestrou Alice. Iba sám oslávenec sa tam nemienil ukázať.

Tak sa začala jeho mesačná púť po celom Švédsku – s novými priateľmi a s kufríkom, ktorý mu nepatrí, ale o ktorý sa kadekto vrátane polície veľmi zaujíma...

Bezstarostný starček má dosť času spomínať na svoj neskutočne dlhý a pozoruhodne prežitý život. Veď kto sa môže pochváliť tým, že večeral s budúcim prezidentom Trumanom, zviezol sa autom s bývalým ministerským predsedom Churchillom, plavil sa na riečnej lodi s mladou manželkou predsedu Maa či niekoľko mesiacov zdolával Himaláje? Napriek tomu, že Allana vôbec nezaujíma politika ani náboženstvo, zdá sa, že počas minulého storočia ovplyvnil väčšinu veľkých udalostí vo svete... Sto rokov Allan zneisťoval svet iba tým, že bol. A teraz je konečne voľný.

Obálka

Je zaujímavá, čudná, ale pekná. Svojím spôsobom jednoduchá, ale zaujme. A veľmi sa mi páči font písma, ktorý vypadá, akoby bol písaný tušom.

Postavy

Tak pána Allana som si obľúbila okamžite. Nemyslíte si, že to bol nejaký obyčajný starec, akých nájdete na svete kopu. O starcovi, ktorý celý deň sedí pred telkou s fľašou piva by sa asi ťažko písala dobrá, zaujímavá kniha. Bola to veľmi sympatická postava, páčili sa mi jeho myšlienky a humor. Je to tak, ako to je a bude tak, ako to bude. Jednoduchá, ale zato pravdivá myšlienka. 

Prvý z jeho nových priateľov bol Julius. Bol to asi sedemdesiatročný drobný zlodej. Tiež sympatický chlap. Tí dvaja si najali Bennyho, pôvodne ako osobného šoféra, neskôr sa stal súčasťou ich party. On už nebol starec, mal asi štyridsať a bol to takmer doktor, takmer veterinár, takmer... doplnte si čo chcete.

Študoval na mnohých výškach, ale keďže chcel naďalej dostávať prídavky, tak žiadnu nedoštudoval. Až raz, keď sa minuli peniaze si on, takmer doktor, (...), musel otvoriť stánok s klobásami v priemyselnej štvrti. Ďalšia, bola žena, ktorej hovorili Kráska. Jediné, čo na nej (možno) bolo pekné boli jej červené vlasy, ale rozhodne nie jej slovník. Ja fakt neznášam, keď niekto nepovie ani vetu bez toho, aby povedal nejakú nadávku. Hlavne, keď nemá nijaké opodstatnenie.

Potom tam bola ešte jedna zločinecká organizácia Never again, ktorej členov som veľmi neobľubovala, okrem Šéfa ku koncu....

Môj názor

Pôvodne som knihu v pláne čítať nemala. Veľmi ma nezaujala, až na ten úžasný, geniálny názov. Potom ma začali všetky ti pozitívne recenzie navnaďovať a ja som sa na knihu celkom tešila. A viete čo? Neľutujem, že som si ju prečítala. Sadol mi aj autorov štýl písania, hoci sa mi čítal pomalšie.

V knihe sa prelínala (Allanova) minulosť a prítomnosť. Nebolo to vtieravé ako to občas býva. Bolo to celkom sympatické oživenie knihy. Hoci musím uznať, že niekedy ma tá minulosť nudila, lebo tam bolo priveľa politiky napriek tomu, že Allan sa o politiku nezaujímal. Ale bolo to zaujímavé. Ani by vás nenapadlo, čo všetko môže vyvolať trocha nudy jedného starca túžiaceho po dobrodružstve. Väčšina ľudí by to, čo Allan stihol za svoj život by nestihli ani keby bola nesmrteľní. Precestoval celý svet - od Číny po Bali. A nemal to nejaké jednoduché, ako by ste si mohli myslieť. Neboli to nijaké dovolenky (vlastne až na to Bali).

Okrem iného, kniha bola veľmi vtipná. Viackrát som sa pri nej veľmi nasmiala. ,,Ten chlapík vnútri je už mŕtvi." Allan si povedal, že si nedá pokaziť deň. ,,To je zlé. Ale musím ti povedať, že sa vajcia perfektne vydarili..." Alebo: No keď Julius dovŕšil dvadsaťpäť rokov, zomrela mu najskôr mama na rakovinu, čo bolo Juliusovi ľúto, a hneď na to sa otec utopil v močiari, keď zachraňoval jalovicu. Aj to bolo Juliusovi ľúto, pretože mal jalovicu rád. 

A rozuzlenie toho všetkého bolo úplne geniálne. Čosi také by ma ani vo sne nenapadlo. Bolo to veľmi zábavné, skvelo vymyslené, sedel každý detail. 

Knihu odporúčam. Nestane sa síce mojou najobľúbenejšou knihou, ale rozhodne bola dobrá. Možnože sa mi tak páčila aj preto, že som veľa od nej neočakávala. Každopádne, možno budete z knihy nadšení úplne, možno o čosi menej, ale bude sa vám páčiť. Aspoň trochu. 

Napriek tomu mám problém ohodnotiť knihu. Áno, páčila sa mi, ale niečo mi tam chýbalo. Knihu som čítala trošku dlhšie a často sa mi do nej nechcelo. Keď už som sa do toho pustila, tak bolo fajn. Ale chýbalo mi tam niečo také, prečo by som sa hrnula do čítania.

Za knihu ďakujem vydavateľstvu Ikar. 

Knihu si môžete zakúpiť TU.

Kam ďalej?

• Analfabetka, ktorá vedela počítať
• Zabijak Anders a jeho priatelia (a sem-tam nejaký nepriateľ)