Mesačná chvastačka + minireport zo stretnutia s Patrickom Nessom

Čo som robila tento mesiac? Netuším. Ale to ani nie je podstatné. Čo ale podstatné je, za marec sa mi zozbieralo množstvo úžasných kníh a čo je najdôležitejšie, stretla som Patricka Nessa! Z toho budem paf ešte minimálne mesiac, pretože to bol jeden z najlepších zážitkov môjho života a stále tomu nemôžem uveriť. Takže minireport nájdete na konci Chvastačky :) (Nechcelo sa mi písať samostatný článok.)

Prečítané knihy

Niečo viac (Patrick Ness)
Jiskra v popelu (Sabaa Tahir)
Brown girl dreaming (Jacqueline Woodson)
Caraval (Stephanie Garber)
Nočný cirkus (Erin Morgenstern)
Where the sidewalk ends (Shel Silverstein)
Můra noční předvánoční (Tim Burton)
The Inexplicable logic of my life (Benjamin Alire Saénz)
The hate u give (Angie Thomas)

Temnejší tvář magie (V.E. Schwab) 

Spisovateľská ruleta - report

Ako možno viete, keďže som to zdieľala na Facebookovej stránke asi 4x, včera sa v Bratislave v Panta rhei konala Spisovateľská ruleta s (necelými) 36 slovenskými autormi. A ja, keďže som nemala nič lepšie na práci (ja viem, viem, o týždeň príjmačky) som sa tam vybrala spoznať nejakých slovenských autorov. 

O druhej som sa teda vybrala do Bratislavy. Vlak ešte 15 minút meškal (yay!), aj keď to teda dobehol na 10. Vo vlaku som stihla dočítať Pocit konca, čo bolo prekvapivo naozaj výborné a čoskoro sa môžete tešiť na recenziu. 

Ale teraz k podstatnému. 

Hneď po vystúpení z vlaku som zamierila na záchod na stanici, ktorý nemám rada, ale tak stále lepšie ako ten vo vlaku, že. Pred záchodmi som stretla Mirku Varáčkovú a Vitu Jamborovú. Mirku už istú dobu aj osobne poznám a Vitu iba cez jej dve knižky, ktoré som čítala (aj keď sa mi jedna nepáčila. Čo už.) 

S nimi som sa potom aj zviezla taxíkom k Pante, čo som bola úplne happy, lebo hoci mi E_V_E nadiktovala cestu, tak som z nej bola nervózna, lebo v BA sa moc neorientujem. V Pante som sa potom stretla so Sue, Mimi a Michelle. Našli sme si miesta a čoskoro ma čakal menší šok. Totižto, na FB blogu som dala, že sem idem a ako budem oblečená, že keby sa chcel niekto pristaviť, tak budem len rada. To som ale nečakala, že sa to naozaj stane. Takže pred začiatkom ku mne podišla jedna slečna, že: Ty si Martina? Čítam tvoj blog. a keďže som mala vedľa seba voľné miesto, tak si prisadla a kecali sme. Bolo to moc milé a nečakané. (Keď som to potom spomínala Vite a Mirke, tak sa smiali, že blogeri sú známejší ako spisovatelia.)

Bibliotéka 2014

Snáď ma nezabijete, keď vám prezradím, že som to chcela napísať už včera. Vážne som chcela. Ale tak nejako sa mi nechcelo a ja som sa do toho nechcela nútiť. Tak som si povedala, že neskôr. Je vám jasné, ako to dopadlo po tom, čo som videla nový diel Teórie veľkého tresku, dva diely Selfie a večer Doctora.
Takže dnes.

Aby bolo jasné, niekoľko posledných rokov som túžila po tom, aby som šla na Bibliotéku. A tento rok mi to konečne vyšlo a s pár ďalšími blogerkami sme sa dohodli na piatku. Že tam bude menej ľudí, než v sobotu a viac kníh :) Rodičia ma nakoniec pustili, takže som celý týždeň nehovorila o ničom inom, len o Bibliotéke. A o tom, že už bude posledný diel Doctora a ja musím čakať do Vianoc. Niééé!

Trenčianský knižný zraz

Dnes som absolvovala druhý knižný zraz :) Tentokrát bol v Trenčíne a organizovala som ho ja. Nikdy viac nič neorganizujem!!! Na druhej strane som konečne nemusela cestovať ja :) Po tej desnej ceste na Martinský zraz som mala toho dosť :)

Takže som spala pekne o ôsmej a pritom si škodoradostne vravela, že sú ľudia, ktorí o tom čase už cestujú. Ja som nasadla o deviatej do autobusu a krátko pred pol desiatou som bola v Trenčíne. Tam som čakala na zástavke na baby, ktoré mali doraziť zo smeru Prievidza, ktoré mali prísť o trištvrte - Naty a jej kamarátku Theres, baby z Knižných maniačok a Patty. Prvá však dorazila Neliss, ktorá prišla autom a ja som nemusela čakať sama :) Nakoniec sme zistili, že ich autobus stojí na opačnej strane, tak sme sa presunuli a spolu sme si šli potom všetky pekne sadnúť do parku, kde sme sa rozprávali o všeličom možnom.
Krátko po pol jedenástej mi volala Christine, že vlak už je v Teplej a že spolu s Luu a Nikee sú zachvíľu v Trenčíne. Tak sme ich išli čakať do železničnej haly. Spolu sme čakali ešte chvíľu na Veroniku, ktorá mala doraziť, ale keď sa neozývali, tak sme šli do reštaurácie Koruna, kde sme mali rezervovaný veľký stôl. Týmto ešte raz ďakujem Madžgy, že tam zavolala, pretože ja aby som niekam takto volala... Len je škoda, že ona sama nakoniec nemohla prísť. Snáď nabudúce :)

Martinský knižný zraz

Dnešný deň bol výnimočný. Nie ďalší deň, ktorý sa podobá ostatným, ako vajce vajcu, ale proste... výnimočný. Možno ste to zachytili, dnes bol knižný zraz v Martine. Myslím, že už bol pred časom nejaký menší aj v Bratislave, tam som vtedy nebola. Teraz mi to vyšlo. Môj prvý knižný zraz :) A aké to teda bolo?

V prvom rade cestovanie. Ja som šla prvý krát sama vlakom, takže som tak trochu panikárila. A to som mala ešte prestupovať. Ráno som mala dosť kŕče bruchu od nervozity, ale dúfala som, že to zvládnem. Na stanicu ma našťastie vyprevadil tatino (aby sa nestalo, že miesto do vlaku smer Košice som nenastúpila na vlak do Bratislavy :D), takže to vypadalo sľubne. Ešte cestou tam sme videli dvoch bocianov na poli. Nastupovala som v Trenčianskej Teplej, zástavky boli Púchov, Považská Bystrica a Žilina. Potom Vrútky, kde som mala prestupovať. Tak to malo byť. Osud však zrejme nechcel, aby som si užila bezproblémovú cestu, veď načo aj, že?
Takže to napokon dopadlo takto. Medzi Ladcami (to je ešte pred tým Púchovom) a Považskou padla trať, takže sme museli vystúpiť v Ladcoch, kde na nás čakali autobusy, ktoré nás zaviezli do Považskej, kde sme nasadli na ďalší vlak. Už vtedy sme mali aspoň dvadsaťminútové meškanie. V Považskej sme potom stáli na stanici ďalšiu dobrú polhodinu, kde sme čakali na autobusy s Púchova. V tej dobe som už fakt potrebovala ísť cikať a keďže ma čakala ešte aspoň hodina cesty a ja som už vtedy mala namále, aby som neurobila mláčku na sedadle... No, povedzme, že ešte dlho budem mať nočné mory z tých záchodov. Ani voda netiekla. V tej dobe som v podstate ľutovala, že som neostala pekne doma. Mala som zo sebou aj Přivolávání, ale nemala som chuť čítať a nechcela som ani riskovať. Potom sme stáli ešte v nejakých Dlhých neviem čo a konečne sme sa dostali do Žiliny, kde nastúpili Mara a Lila z Knižného neba, Neliss a Frankkie. To už sme sa potom spolu v pohode dostali do tých Vrútok, kde na nás zas čakali Christine a Nikee.