Vydavateľstvo - IKAR
Rok vydania - 2012
Väzba - pevná
Počet strán - 269
Anotácia
Predstavte si, že by sa vaše najhoršie obavy stali skutočnosťou. Jodie Cramerová mala v sedemnástich rokoch hrôzostrašný zážitok – s kamarátkou Angelou ich prepadli traja muži. Jodie prežila, no jej spolužiačka Angela také šťastie nemala. Teraz má tridsaťpäť rokov, je učiteľkou a matkou dvoch detí a minulosť zahrabala do najhlbších útrob. Keď sa s tromi kamarátkami vydá na víkendový výlet z mesta, túži sa len trochu zasmiať a zabaviť. No štyri baby na výlete netušia, že chalupa na samote, do ktorej sa vybrali, bola kedysi objektom policajného vyšetrovania a – rovnako ako Jodie – ukrýva desivé tajomstvo. Keď Jodie narazí na dvojicu sliedičov, snaží sa presvedčiť kamarátky, že na chalupe nie sú samy, no nikto jej neverí. Po nepríjemných zábleskoch z noci, keď zavraždili Angelu, napokon sama začína pochybovať o svojom zdravom rozume. Až kým im na dvere nezaklopú dvaja muži.
Postavy
Jodie. Keby sa správala tak paranoidne neopodstatnene, tak mi to vadí. Ale vzhľadom k tomu, čo zažila v minulosti, by som sa správala tak isto. A určite aj horšie. Musí byť totiž ťažké žiť celý život v strachu pred všetkým, pretože ak už máte jednu príšernú skúsenosť za sebou, tak či chcete alebo nie, vlečie sa to s vami už po celý život. Ono to, že si všetci vravíme, že nám sa niečo také v žiadnom prípade nemôže stať, je riadna blbosť. A my to v kútiku duše všetci vieme. Len si to nepriznáme.
Ale fakt, predstavte si, že by ste mali po zvyšok vášho života mať pred očami toho alebo onoho a musíte sa báť. Stále. Asi to nie je bohviečo.
Určite však bola zo štyroch priateliek najodvážnejšia (aj ako Matt) aj napriek tým jej zlým skúsenostiam (alebo vďaka nim?)
Občas som nemala veľmi dojem, že by to bolo o tridsaťpäť až štyridsať ročných ženách, ale akoby mali tých sedemnásť. Hlavne Corrine. Tá mi bola celkom sympatická, hoci keď šlo do tuhého, tak bola mierne hysterická. A občas strašne preháňala, zveličovala. Hoci bola z nich najstaršia.
Louise bola v pohode, taký ich rozum, vedela si zanechať chladnú hlavu. Matt bol v pohode. Hannah mi vadila tak asi najviac a potom tu boli samozrejme Andersonovci, ktorých som mala často chuť zabiť. A to veľmi bolestivo.
Môj názor
Táto kniha ma zaujala už dávnejšie, ešte pred vydaním. Zaujala ma samozrejme, predvšetkým obálka, ktorá je úžasná a pokiaľ sa radi bojíte, hneď vás zaujme. K tomu strachu sa ešte dostanem, teraz sa však povenujem obálke. Je na nej žena so zapchatými ústami. Samozrejme, že jej ich držia cudzie ruky. Vo všeobecnosti nie je veľmi dobré, keď je na obálke tvár, ale tuto to proste dotvára dojem a atmosféru a povedzme si otvorene, plne zamestná vašu fantáziu. Obálke dávam určite plný počet bodov.
Poďme teda k tomu strachu. Pri čítaní knihy (ani po nej) som sa nebála, ale vy budete mať možno iné pocity. Ja totiž v tomto nie som veľmi normálna. Dokážem pozerať v telke/čítať, ako niekoho rozštvrtia, keď mu vychádzajú vnútornosti z tela, ale keď môj brat pozeral Faktor strachu a tam jedli chrobáky, tak mňa napínalo. Ale to je už o inom. Takže toľko ku mne a tomu, čo som tu teraz vypisovala.
Vadilo mi, ako sa baby k Jodie správali, akoby bola totálne šialená. To nemohli byť proste opatrnejšie? Si píšte, že to ľutovali, hoci už bolo neskoro. Ale nebudem vám spojlerovať, hoci by som sa ku koncu veľmi rada vyjadrila. Poviem len, že to nebol najhorší možný koniec.
Kniha bola fajn, ak máte radi takýto typ kníh, tak určite odporúčam. Nebol to ten typ knihy, čo sa mi veľmi rýchlo číta, ale veľmi mi to nevadilo. Je to jedna z tých kníh, ktoré vo vás po prečítaní (aj popri) zanechajú hlboký dojem.
Miestami som mala dojem, že to autorka preháňa, že už je toho priveľa a mohlo by to skončiť. Celkovo však hodnotim knihu dobre a dávam jej
