Lov (Andrew Fukuda)

Originálny názov - The Hunt
Séria - Lov
Diel - prvý
Vydavateľstvo - Fragment
Rok vydania - 2014
Väzba -brožovaná
Počet strán - 256

Anotácia

Ako zostať nažive vo svete, kde sú ľudia považovaní za potravu a všetci túžia len po ich krvi?

Sedemnásťročný Gen je nútený bojovať o prežitie v spoločnosti, kde je ľudská rasa odsúdená na zánik. Je vybraný do Vládcom vyhláseného lovu na posledných glupanov – ľudí. Musí sa naučiť loviť. Musí dokázať utajiť svoju ľudskú podstatu pred svojimi krvilačnými spolubojovníkmi, ktorých podozrenie každým dňom narastá.

Ako má však skryť to, že nedokáže bežať rýchlosťou blesku, že ho slnečné svetlo nezabije a že nemá neukojiteľnú túžbu po krvi?

A čo sa stane v okamihu, keď do jeho života vstúpi dievča, ktoré v ňom prebudí city, aké do tej doby nepoznal?

Obálka

Obálka sa mi vážne páči. Tá červená je skvelá, takisto umiestnenie písma. Akurát nechápem, načo je tam názov dvojmo. Výnimočne obálku nekazí ani ten štítok Young adults, takže ja som spokojná. A celkovo je to na tej knihe to najlepšie.

***

Táto kniha ma pôvodne ani veľmi nelákala, ale čím viac sa o nej začalo písať a objavovať sa všade možne, začala ma zaujať. A ja som si povedala, že to skúsim. Síce sa väčšinou spolieham na prvý dojem, ale trebárs aj taká Cinder od Marissy Meyer ma dlho vôbec nelákala a nakoniec sa mi veľmi páčila. Moja chyba. To, že sa niečo stane raz ešte neznamená, že sa to bude aj opakovať.

Títo upíri boli tí najtrápnejší a najhlúpejší, s akými som sa kedy stretla. Nielenže bolo

nesmierne iritujúce, ako Gen keď chcel zapadnúť si musel holiť každý aj nepatrný chĺpok na tele každý deň. To bolo ešte fajn. Avšak neskutočné nervy mi robila takzvaná vtipná kosť, ktorú mali títo upíri na zápästí, ktoré si škrabali zakaždým, keď ich niečo pobavilo. Už len označenie je naprosto desné, ale čítať na každej druhej strane o tom, ako si ten či onen škrabal zápästie... A ešte jedna vec, vďaka ktorej som si trieskala knihou o hlavu (doslovne). Miesto sexu si pchali navzájom lakeť do podpazušia. WTF??? Kam sa hrabú nejaké trblietavé diskogule z Twilightu?
A ľudí si chovali ako domáce zvieratká...

Ešte aj hlavná postava mi liezla na nervy. Na jednej strane uznávam, že to nemal ľahké a áno, bol šikovný, že sa mu podarilo taký dlhý čas medzi nimi prežiť bez akéhokoľvek podozrenia (i keď by bolo určite lepšie - pre mňa - keby ho zabili hneď na začiatku a kniha by bola hneď oveľa lepšia!), ale na druhej strane to bol iba sebecký idiot. A to o ňom ostatní tvrdili, že je inteligentný. A proste nemal nijakú iskru, bol taký nemastný-neslaný.

Ashley June stratila všetky moje sympatie (niežeby ich bolo moc) v momente, keď prosila, doslova žobrala o to, aby ju zobral na ples. Ktorá baba by toto urobila? A pritom bola celkom inteligentná, určite viac, než Gen. A našťastie ju nepreložili ako Záře Uhlíková. To by bola ešte väčšia katastrofa.

,,Proste len predstieraj," šepká, ,,že sa ti páčim. Že máš rád tvar mojich pier, hebkosť mojej pokožky, vôňu môjho dychu, farbu mojich očí. A predstieraj, že vidíš aj pod povrch, že ma poznáš oveľa lepšie. A že ťa stále priťahujem, dokonca čím ďalej, tým viac. Predstav si, že tu nie je nikto okrem mňa, že na svete nikto iný neexistuje. Nijakí lovci, nijakí zamestnanci Ústavu, nijakí glupani. Dokonca ani mesiac a hviezdy a hory. A že po mne už dlho túžiš, a teraz som tu, priamo pred tebou. Predstieraj to všetko len na jedinú noc!"

Už po desiatich stranách (a potom dvadsiatich... a päťdesiatich... a sto... a dvesto...) som pri tejto knihe umierala od nudy. Potom som našla na Goodreads jedno hodnotenie od Adelle R: To bylo tak nádherně nechutné, napínavé a krvavé, že si to míň než pět hvězdiček nezaslouží!!! :) Takže som mala motiváciu čítať ďalej s tým, že sa to časom teda určite zlepší a ja sa dočkám nejakého super krvavého kúpeľa. Skrátka niečoho, pre čo stálo za to túto knihu čítať. Isto... Krvavé bolo jediné to zvieracie mäso, čo mávali na večeru. A tiež sa oň nejako netrhali. Proste jedli.

Vážne som naivne dúfala, že aspoň ten lov bude zaujímavý. Povedzme, že krv by striekala na všetky strany, končatiny by sa trhali a podobne. Tu som sa dočkala akurát tak pár popálenín.

Ešte raz mi niekto povie, že toto je upírska verzia Hunger games, tak budem zdokonalovať Sheldonovo telepatické vybuchovanie mozgov. Okrem toho, že bol hlavný hrdina vybraný do nejakej súťaže to nemalo spoločné absolútne nič. Hunger games je perfektná séria. Toto je vyložene katastrofa. A neuveríte, ale zo všetkých lovcov bol Gen vylosovaný ako prvý. No nie je to zaujímavá náhoda?

Pri čítaní od nudy umierala a keď sa tam aj niečo dialo, tak to mnou ani v najmenšom nepohlo. Nevyvolalo to vo mne absolútne nijaké pozitívne emócie. Nedokázala som sa k jej čítaniu ani dokopať. Za deň a pol som z nej prečítala desať... riadkov. Aspoňže po tom, čo som sa k tomu konečne dokopala sa to čítalo relatívne rýchlo. Chvalabohu. Dostala som sa k nejakým tým dvom celkom nečakaným zvratom, ale ani tie nezlepšili dojem z knižky. Na druhej strane ani nezhoršili. Skrátka nijakého napätia som sa nedočkala. Iba túžby, nech je už konečne koniec.

Najlepšie z celej knihy (okrem obálky) bolo posledných päť viet, ktoré vážne prekonali zvyšok. Takže som málinko zvedavá na pokračovanie, ale pre zachovanie zvyškov svojho duševného zdravia nechcem ďalšie diely ani vidieť, takže sa niekoho proste popýtam.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Fragment.

A ak by ste si ju napriek všetkému chceli kúpiť, môžete to urobiť napríklad TU