Sila šestky (Pittacus Lore)

Originálny názov - The power of six
Séria - Som číslo štyri
Diel - druhý
Vydavateľstvo - Ikar
Rok vydania - 2012
Väzba - pevná
Počet strán - 278

Anotácia

Prišlo nás deväť, aby sme spoločne zmarili plány Mogadoráncov na ovládnutie Zeme. Z času na čas ma však prepadnú pochybnosti. Nezmenili sme sa? Všetci ešte veríme v naše poslanie? Ako to mám vedieť? Ostalo nás šesť. Ukrývame sa, usilujeme sa zapadnúť medzi ľudí, vyhýbame sa vzájomným stretnutiam... Naše schopnosti sa však nezadržateľne vyvíjajú a onedlho budeme mať dosť síl na boj. Je John číslom štyri a jeho boj znamením, na ktoré sme čakali? Videla som ho v správach. Sledovala som všetky články o tom, čo sa stalo v Ohiu. John Smith sa ocitol na úteku. Pre svet bol záhadou, no pre mňa... bol jedným z nás. A čo čísla päť a šesť? Nemohlo by jedným byť aj to dievča s havraními vlasmi z mojich snov? To, ktorého moc presahuje hranice mojej predstavivosti? To, ktoré môže mať dosť sily, aby nás všetkých spojilo?

Obálka

Áno, obálka sa mi páči. No zas je tu to prekliate ale. Absolútne sa nehodí k jednotke.

Asi len fanart, o filme
som nenašla nijaké
informácie.

Postavy

John je v pohode. Rozhodne ho neradím k svojim najobľúbenejším knižným hrdinom, ale nemala som s ním problém (a áno alex Pettyfer :P)

Šestka bola skvelá. Rozhodne moja najoľúbenejšia postava. Bola silná, vedela sa o seba postarať, išla si za svojim. A mala super dedičstvá. Ale to koniec-koncov, všetci gardisti.

Adelinu, Sedmičkynu (Marininu) kurátorku som nemala rada.

Zatrpkla a stratila záujem o všetko, čo sa týkalo Lorienu. Tak veľmi sa presviedčala o tom, že sú to všetko len rozprávky, až tomu napokon sama začala veriť. To je akoby som sa ja presťahovala povedzme do Anglicka a previedčala sa, že celé Slovensko je len poriadne zlý sen z ktorého som sa konečne prebudila. Adelina bola predsa z tých, ktorých osudom bolo Lorien nejakým spôsobom zachrániť, alebo obnoviť či ako to nazvať. A nie sa len zbabelo ukrývať v kláštore. Marina (Sedmička) bola vlastne fajn, len vďaka Adeline bola vlastne bezbranná, keďže nemohla nechcela odísť sama a potrebovala jej pomoc. A hoci to nebola jej vina, tak napriek tomu, že bola relatívne sympatická, tak som ju moc nemusela, lebo hoci mala skoro osemnásť, tak sa správala tak na trinásť a aj to jej možno ešte lichotím.

Ella bola strašne milé a zlaté dievčatko. Chúďatko, ktoré prišlo o oboch svojich rodičov. Bola veľmi odvážna... a od začiatku som tušila, že na nej niečo je.

Hector až tak veľa priestoru nemal, ale bol fajn.

Môj názor

Jednotku som čítala už veľmi dávno. Páčila sa mi veľmi, bola som z nej úplne nadšená a moje nadšenie nestlmil ani film. Naopak. povedala som si, že konečne film, ktorý je rovnako super, ako kniha. Žial, keď som začala čítať toto, tak ma to celkom rýchlo prešlo. 

Strašne málo dialógov. Samé myšlienkové pochody toho a toho a skoro nijaké dialógy. A nie, nikto nemal Runu mlčania. Taktiež som narozdiel od dvojky mala často dojem, že sa tu vlastne nič nedeje. Ono občas nejaká tá akcia by aj bola, ale akosi to šlo úplne mimo mňa. Dobre, nejakí ľudia tam umierali... a čo? Bolo mi to skrátka úplne ľahostajné, nevtiahlo ma to tak do toho príbehu.

Pohľady sa striedali. Už to nebolo len o Johnovi, teda štvorke a poprípade Šestke, ale aj o Sedmičke, ktorá bola pre zmenu v jednom kláštore v Španielsku. A tieto veci mám ja rada málokedy. Zväčša mi to skôr vadí. A áno, je to aj tento prípad. Viac ma bavilo to o Sedmičke, napriek všetkému.

No a ak by som ja mala byť jednou z gardistov, tak by som rozhodne chcela byť Deviatka. Jednotke z logických dôvodov nezávidím.

V priebehu čítania som sa dozvedela, že Ikar nedovydáva ani túto sériu. Pekne povedané, skoro ma porazilo, pretože už ma vážne štvú. Načo vôbec ešte vydávajú YA, keď viac ako polovicu sérii nedovydávajú? Ako ja chápem, že každá kniha nemusí byť do týždňa vypredaná, ale tak čo tí, čo si knihy obľúbia? Neskutočne ma to vytáča.. A hoci moja recenzia nevyznela tak pozitívne, predsa len na tom čosi bolo a naozaj by som si rada prečítala aj tie ďalšie diely...