Horúčka (Lauren DeStefano)

Séria - Záhrada večnosti
Originálny názov - Fever
Diel - druhý
Vydavateľstvo - Fortuna libri
Rok vydania - 2012
Väzba - pevná
Počet strán - 352

Anotácia

Rhine s Gabrielom síce utiekli zo sídla, ale zlo im stále dýcha na chrbát.

Po úteku sa dostanú do ďalšej pasce – do zvráteného lunaparku, v ktorom stará kupliarka dozerá na svoje dievčatá. Rhine a Gabriel sú odhodlaní dostať sa na Manhattan – do bezpečia k Rhininmu dvojčaťu Rowanovi. Cesta tam je však dlhá a plná nástrah. Vo svete, kde sa mladé ženy dožívajú len dvadsať rokov a mladí muži umierajú ako dvadsaťpäťroční, je čas nesmierne cenný. Najhoršie však je, že sa im nepodarí uniknúť Rhininmu svokrovi Vaughnovi, ktorý si zaumienil za každú cenu priviesť Rhine naspäť do sídla.

Obálka

Táto obálka sa mi ani zďaleka napáči toľko, ako tá na Pasci. Vypadá akosi mŕtvolne. To robia tie farby. Má čudnú svetlú pokožku a tá farba šiat sa jej k nej vôbec nehodí. Okrem toho mi tá obálka príde trochu rozmazaná.Ale fakt oceňujem grafiku celej knihy, Hovorím teraz o vnútre. Graficky je spracované veľmi kvalitne a pekne.

Postavy

Rhine mám rada. Ja si fakt veľmi cením na postavách, keď bojujú za to v čo veria, pretože ja by som to zrejme nedokázala. Ja väčšinou hľadám čo najjednoduchšiu cestu, nerobila by som to, čo Rhine. 

Linden sa tu veľmi neobjavoval, skôr bol spomínaný, čo mi veľmi nevadilo, lebo hoci to nie je nikto, koho by som nemala rada, tak ani nepatrí k mojim obľúbencom - je mi viac-menej ľahostajný. Takže som jednoznačne team Gabriel.

Ale koho som výslovene neznášala je správca Vaughn. Čo asi neprekvapí nikoho, kto to čítal. Je to taký idiot!

A Silas bol sympaťák...

Môj názor

Vzhľadom k tomu, že som Pascu čítala už pred rokom, som mala menší problém spomenúť si, čo v nej bolo. Pamätala som si akurát to, že sa mi Pasca veľmi páčila. Netrvalo ale dlho kým som si pospomínala. 

Svet v tejto knihe je fakt smutný. Čo z toho, že ľudia nebývajú chorí, keď ženy umierajú v dvadsiatke a muži v dvadsaťpäťke? Keď sa veľa detí narodí rôzne zdeformovaných? Koľko z vás by už bolo mŕtvych? Samú by ma čakali už len štyri roky. Musí byť desivé vedieť kedy umriete a ako umriete. 

Lenže všeobecne to, ako to v tom svete chodí je fakt ťažké. Dievčatá predávali na prostitúciu, deti do otroctva... A keď ste im neboli na nič, tak vás rovno zastrelili. Hoci možno pre niektorých bola už tá smrť vykúpením. Chcem tým povedať, že ja by som tak nechcela žiť. Keby som mala takú smolu a narodila by som sa do takého sveta a mňa by chcel niekto predať, využívať, zneužívať a iné, tak by som sa asi na tú dvadsiatku tešila. Alebo by som dúfala, že tá smrť príde aj skôr. Podľa možností čo najskôr.

Tento desivý svet Lauren dôkladne premyslela. V texte som nenašla žiadne protirečenia, ktoré mi tak vadia. Poznáte to. Ako keď má niekto v jednej kapitole hnedé oči a o dve kapitoly na to už modré. V každom prípade to, že to bolo tak dobre premyslené, vyznelo aj viac reálne. Bolo to veľmi uveriteľnéA tu sa núka otázka, k čomu speje náš svet? Dopadne ako tu? Ako v Divergencií? Ako v Škaredých? Či úplne inak, čo môže ale aj nemusí byť lepšia alternatíva? 

Napriek všetkej tej prepracovanosti príbehu s ktorou sme sa stretli už v Pasci, tomuto dielu niečo chýbalo. Niečo, kvôli čomu sa neviete dočkať ďalšieho čítania. Niečo, čo vám bráni knihu odložiť. Niečo, vďaka čomu na knihu nezabudnete.

A hoci mi je to ľúto, knihe dávam takéto hodnotenie. Bezpochyby to mohlo byť aj lepšie.