Alergia na diverzitu

... Alebo ďalší tématický článok inšpirovaný zahraničným Booktubom.

Pokiaľ sledujete zahraničných, predovšetkým asi amerických Booktuberov, určite ste si všimli, že niektorí slovo diverzita skloňujú už pomaly viac ako slovo knihy. (Ak náhodou netušíte, čo diverzita je - v podstate rôznorodosť).

Ak ma čítate už nejakú tú dobu viete, že som vždy milovala napríklad knihy s LGBT postavami, prípadne celkovo s rôznorodými črtami. Iné rasy, kultúry, orientácie, mentálne choroby a podobne je všetko v knihách zaujímavé, pretože obvykle s nimi takýmto spôsobom neprídete do styku, pokiaľ sa to netýka priamo vás. Osobne ma to fascinu... ovalo. 

Teraz som z toho unavená. Pretože ako všetko, aj toto sa začalo preháňať. Predtým bolo toho relatívne málo, teraz je niečo pomaly v každej knihe. A ak náhodou nie je, tak je autor za to vo veľkom kritizovaný, pretože je určite rasista alebo čo. Viem, že Sarah J. Maas tak kritizujú. Že ak tam aj nejaké postavy má, zabije ich. No neviem, trebárs v trojke ACOTARu tie LGBT postavy sú. A Vendea mi pred pár dňami tvrdila, že väčšina High lordov má tmavšiu pleť. Čo mňa celkom prekvapilo, lebo hoci som to celé čítala, vôbec som si to neuvedomila. Zlé čítanie? Možno. Ale predovšetkým, mne je osobne úplne jedno, či je postava biela, čierna, alebo modrá so zlatými prúžkami. I DON´T CARE! Mne ide o to, ako je tá postava vykreslená charakterovo, či ju mám rada, nemám... farba pokožky je na zozname mojich priorít niekde úplne naspodu. 

Takže teraz mám dojem, že je tá diverzita v knihách len preto, že majú autori dojem, že tam musí byť. A môže to dopadnúť fakt zle. Dnes som začala čítať novú knihu Becky Albertalli. Jej Simona som absolútne milovala a na túto knihu čakala tak dva roky. Zhrňme si, čo všetko táto kniha má: Hlavná postava je tlstá (jej slová), občas má záchvaty paniky, jej dvojča je lesbička, obe pochádzajú "zo skúmavky", majú dve mamy a sú židovky. Love interest jej sestry je Aziatka.

Aby ste vedeli, momentálne som na 2. kapitole, na strane 18 a už teraz som obdržala všetky tieto informácie. 

Zrovna včera som pozerala jedno video (asi by som nutne mala vyhodiť niektorých Booktuberov, lebo sa asi zbláznim), kde tá baba hovorila o bohvie akej knižke, že ju nezaujala, ale jednoznačne ju odporúča, lebo je v nej veľa diverzity. 

Super. Takže ja teraz môžem napísať knihu, kde bude hlavná postava čierna muslimka žijúca v Číne, je lesbička a transgender, rodičia jej dohodli manželstvo, je trocha pri tele a samozrejme trpí schyzofréniou a bipolárnou poruchou. Och, a ešte jej môže chýbať prst, aby sa necítili vynechaní ľudia s telesným postihnutím. 

Tá postava môže byť typická Mary Sue, môže to byť najsprostejšia postava ever, nemusí mať nijako vykreslený charakter. Stačí, aby som tie riadky vyššie v knihe spomenula aspoň desaťkrát (aby na to čitatelia, preboha, nezabudli!) a stavím sa, že tá kniha bude mať veľmi vysoké hodnotenia. 

A ja dostanem depku. 

Lebo čo si všímam, takto to v poslednej dobe naozaj funguje. Mnohí ľudia už nehľadia poriadne na príbeh, ale na to, koľko diverzity kniha má. Už aj na to som niekde narazila - slečne sa nejaká kniha fakt páčila, ale strhla v hodnotení pár bodov za to, že tam chýbala diverzita. 

Akože fakt, ja sa asi čoskoro dostanem do bodu, kedy budem vyslovene vyhľadávať knihy s bielymi, heterosexuálnymi párikmi, ktoré - ak to bude takto pokračovať - už asi ani nebudú vychádzať.

Fakt milujem, keď mi niekto zničí niečo, čo som si kedysi užívala, pretože teraz ma to začína fakt len znechucovať a začínam byť na slovo diverzita vážne alergická.

A aký je váš názor?