Stránky

streda 16. apríla 2014

Jeden depresívny článok o tom, ako neznášam svoju školu

Pokiaľ nechcete čítať negatívny, sebaľútosťou naplnený článok, tak sa doň nepúšťajte. To také varovanie hneď na začiatok.
A ja viem, že je toto knižný blog (napokon som si ho tak sama vymyslela, že.), ale proste som sa asi potrebovala vypísať.
Určite ste už nejako zaregistrovali fakt, že chodím na umeleckú školu. Nepýtajte sa ma, čo tam robím, keď neviem kresliť. Na to som ešte ani sama neprišla. A študujem odbor reklamná tvorba. A v tom je kameň úrazu. Reklama. Nie fotografia.
Na túto školu som chcela ísť už na základke, vždy som rada kreslila a bavilo ma to. Bola som nadšená, keď som sa tam dostala, dokonca som bola na talentovkách siedma, čo doteraz pokladám za skvelý výkon a nechápem, ako sa to mohlo stať.
Minulý rok v prváku som bola spokojná. Samozrejme, nebavilo ma všetko, na kreslení nám dávali často hlúpe témy. Nikdy som však nemusela ľutovať, že som tam šla, lebo ma to svojím spôsobom bavilo, i keď toho od nás chceli dosť. Viac, než som častokrát stíhala.
Prišiel druhý ročník a všetko sa začalo rútiť z kopca. Miesto zaujímavej technológie, kde sme preberali marketing, dejny reklamy a podobne prišli dejny fotografovania a teória fotografovania. Môžem vám povedať, že mi je teória k ničomu, keď neviem fotiť normálne -_-
No a samozrejme, predmet reklama. Minulý rok sme robili logá, plagáty a podobne. Nehovorím, že mi to ktovieako šlo, ale bavilo ma to, bolo to fajn. Tento rok fotíme. A ja to z hĺbky svojej duše neznášam. Práve dnešná reklama ma prinútila napísať tento článok. Je to moje osobné peklo. Oblečené do štyroch bielych stien, veľkými oknami a čiernymi závesmi. Štyri vyučovacie hodiny začínajúce nultou. Príšerné témy. Kopa fotenia. Vôbec som nečakala, že sa mi niečo toľko znechutí. Neviem to, nejde mi to, neznášam to.
Učiteľ mi vytýka, že nič nerobím a ja sa snažím prežiť. Vážne je to môj cieľ. Prežiť tie štyri hodiny. A aby ste vedeli, že to myslím vážne... Radšej by som mala štvorhodinovku matiky a to by bol dosť brutál. No lepší než toto. Tak ako som minulý rok neľutovala a mala školu vrámci možností rada, tak ju teraz neznášam a ľutujem, že som sa tam trepala. Niežeby všetko bolo zlé. Úprimne dúfam, že budúci rok už toto nebude a ja preleziem. Nebude to síce bez psychickej ujmy, ale predsa.
A aby toho nebolo málo, ja som tvor neveľmi spoločenský. Čo znamená, že si rozumiem s minimom spolužiakov, lebo väčšina sú idioti a vážne ich nemám rada.Takže ani spoločenské vzťahy nič nezlepšujú.
Som si však istá, že po dokončení tejto školy, už nechcem nič podobné ani vidieť. Nejako to budem musieť prežiť (nemám na výber), ale ani za nič sa tomu nechcem v budúcnosti venovať. Proste nie. Skončím a dosť. Budem sa venovať niečomu úplne inému, hoci ešte nemám šajnu čomu. Toto som si proste tak znechutila, kreslenie ma už nebaví, všetko robím vyslovene z donútenia. Takže tak.
Ani neviem, či to niekto z vás prečíta, ja som to len potrebovala zo seba dostať. A bude to asi všetko...

24 komentárov:

  1. Aj ja mám knižný blog a minule som si tam dávala recept na palacinky :D A čo? Ako sa prejavuješ, to je len na tebe. Ja keď sa na blogu dobre posťažujem na školu, pomôže mi to.
    Inak tá tvoja škola by sa mi celkom pozdávala. Neviem si predstaviť, že by ma také niečo nebavilo. Mala by som ťa poslať k nám na hotelový manažment, marketing, právo, ekonomiku a účtovníctvo. Asi by si s radosťou utekala späť na tú svoju školu :D :D
    Jediné, čo ma tam naučili, je variť. Škoda, že nie je taká stredná, kde by ma učili variť a zároveň aj písať :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Tak ja pre zmenu neviem variť vôbec :D A tá škola je tento rok príšerná... Marketing a právo neznejú zle :D

      Odstrániť
    2. To len preto, že ich nemáš :D Inak čudujem sa, že nemáte marketing, spomínala si aj niečo o reklame. Tá je tiež súčasťou podpory predaja. Celé to spolu súvisí.

      Odstrániť
    3. Minulý rok sme ho mali vrámci technológie. To bolo fajn...

      Odstrániť
    4. Majka ma pravdu bud rada ze nemas uctovnictvo ekonomiku. U nas je zas pravo v pohodicke.

      Odstrániť
    5. Som rada. Také veci nie sú moja silná stránka :D

      Odstrániť
  2. A nemohla bys třeba přestoupit na jinou školu, kde by to bylo lepší? :) co fotíte? O.o neumím si představit, co je na tom tak hrozného, ale naprosto tě chápu. Ten pocit znechucení.. Do toho lidi, se kterýma vlastně vůbec být nechceš... No, držím palce, aby se to příštím rokem zlepšilo.! :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. To by nebolo také jednoduché. Nehovoriac o tom, že keď som tam nastupovala, tak som naším sľúbila, že tam už vydržím. Ja viem, ono to takto neznie zle, ale prakticky to pre mňa je úplne strašné a neznášam to.
      A ďakujem :)

      Odstrániť
  3. Popravdě řečeno tě chápu, mám podobné problémy, které sice nechci rozebírat, protože už jsem objednaná na psychologii, takže se chci šetřit, ale v každém případě, kdybych ti měla poradit, řekla bych ti, že teď jsi tam tedy úplně zbytečně. Moje máma to měla stejné - chodila na průmyslovku, dokonce chtěla i přestoupit na gympl, ale ředitel jí žádost kvůli jejímu vynikajícímu prospěchu v RJ neschválil. Máma to nechala být (protože neměla peníze na to, aby jeden rok vynechala), školu dochodila a pak musela začít jinde. Pokud se tomu nebudeš věnovat, vykašlala bych se na všechno a na všechny a prostě bych šla jinam. Jak vidím, píšeš i, že to je kvůli rodičům. Jestli je to fakt jen kvůli nim, prostě bych se na to vybodla a důkladně zvážila, co vlastně chci dělat. Jsi mladá, později toho budeš litovat a zjistíš, že všechno překusovat bylo beztak na prd. Alespoň já si to tento rok uvědomila. Proto jestli něco opravdu udělat chce, udělej to a kašli na to, co si kdo o tobě myslí. Je to tvůj život a ty ho musíš žít. :)

    PS: Jestli jsem napsala něco, co tě urazilo, tak se omlouvám. Je mi jen líto, když vidím někoho, kdo se trápí.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Čo ma malo uraziť? :) Dala si skvelé rady :) Problém však je, že som ešte neprišla na to, čo chcem. Viem iba to, čo NECHCEM. Čo nie je presne to, čo potrebujem...
      Ďakujem :) A prajem ti veľa šťastia, aby si sa ani ty netrápila ;)

      Odstrániť
    2. Uh, tak to jsem ráda - já jen, že si poslední dobou raději dávám pozor na pusu, protože lidi často chápou moje výroky ve dvojím smyslu. Už jen za tebe doufám, že na to co chceš dělat přijdeš brzy. :)

      Odstrániť
    3. Ostatných si nevšímaj :)
      A tiež dúfam :)

      Odstrániť
  4. Ono to ani neznie tak hrozne - tá reklama -, no chápem ťa :) Ja chodím na osemročný gympel a v poslednej dobe mi to tam dosť liezlo na nervy (viac než inokedy), čo sa učenia týka.. No a spolužiaci? :D Väčších dementov si nevidela! :D Ako je s nimi sranda, ale nemám ich rada :D Sme hrozný kolektív a robíme si srandu jeden z druhého (väčšinou z tých istých, ktorí sa potom (asi) cítia odstrčení a šikanovaní -.-" :D), ale o tom som vlastne nechcela hovoriť.. :D
    Tá reklama neznie tak zle, myslím, že by ma to možno aj bavilo. :D Určite súhlasím s komentárom nado mnou - keď ťa to nebaví, proste sa na to vykašli a choď inam, no zas je pravda, že nie vždy sa to dá.. Každopádne ti želám nech sa ti v tom predmete a celkovo na škole darí a aby ťa to tam tešilo.. :) Možno sa to v ďalšom ročníku zlepší, a týmto sa proste musíš prebojovať.. Veď už je apríl, takže september je tu "za chvíľu" (alebo minimálne tie prázdniny.. :))

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Že som väčších dementov nevidela? Vidieť, že nechodíš k nám :D
      Mňa bavila reklama minulý rok, teraz ju z hĺbky duše neznášam
      S tým tešením toho asi veľa neurobím, ale ďakujem a prajem aj tebe veľa šťastia :)

      Odstrániť
  5. Nemyslím si, že riešením je to, aby si to celé zabalila a prestúpila na inú školu. Otázkou je, prečo si vlastne išla na túto školu? Kvôli rodičom alebo to bolo tvoje vlastné rozhodnutie, lebo práve toto si chcela v živote robiť? Ak si nastúpila na túto školu kvôli sebe, tak by si sa mala zaťať, prekonať svoj odpor a pokračovať. Vieš, aj spisovatelia majú obdobia, kedy nedokážu napísať ani riadok, ale prekonajú to a idú ďalej. Na každej škole je to tak, že jeden ročník dobrý, iný zase hrozný, nie každému sedia všetky predmety, niektoré fakt len pretrpíš. Ale z vlastnej skúsenosti viem, že väčšina učiteľov nehodnotí ani tak výsledok, ale snahu študenta - môžeš napísať test na zlú známku, môžeš urobiť zlú fotku, no ak učiteľ vidí, že na každej hodine dávaš pozor a snažíš sa, tak to ocení. Ak si na školu išla iba kvôli svojim rodičom, tak by bolo dobré si s nimi vážne pohovoriť, bez agresie, bez srandy, skutočne seriózne, možno nie hneď o prestupe na inú školu, ale tak všeobecne o problémoch, ktoré na škole máš. O prestupe by som uvažovala, až keď už budeš naisto vedieť, čo by si chcela študovať, lebo prestúpiť na inú školu len preto, lebo na tej súčasnej sa ti nepáči, nie je správne riešenie a neskôr sa ani na novej škole nebudeš cítiť dobre.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ja som na tú školu šla dobrovoľne, sama som si ju vybrala. Netušila som, kam inam by som mohla ísť, ale nikdy nebolo mojim snom niečo také robiť. Malo by to však využitie a myslela som, ze by ma to bavit mohlo. Kreslenie ma vždy bavio, hento vyzeralo na najlepší odbor... A tak.

      Odstrániť
    2. Ja chodím na VŠ biológiu a to, čo ma skutočne baví - biológia človeka - to budem mať až v treťom ročníku (teraz som v prvom). Takže tento prvý rok takmer vkuse preberáme rastliny, čo som vždy neznášala (hlavne teóriu, praktické veci sú dobré), ale musím to pretrpieť a urobiť skúšky čo najlepšie, aby som nakoniec dosiahla to, čo chcem. Takže môžem ti povedať toľko, že to treba vydržať a treba sa snažiť, lebo snaha sa fakt cení, a školský rok skončí, nebude trvať večne, a potom začne iný, lepší :)

      Odstrániť
    3. To je fajn, že ťa čaká niečo, čo ťa baví. Lenže ja tak nejako nemám také vyhliadky, lebo tam nie je nič, na čo by som sa mohla tešiť.
      Úprimne dúfam, že ďalší bude lepší :)

      Odstrániť
  6. Oh... to ma mrzí, že sa tam takto trápiš, prajem veľa síl, aby si nejako prežila tento rok a hádam bude lepšie.:)

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Vydrž! Na každý škole je něco. :-) držím pěsti.

    OdpovedaťOdstrániť
  8. Trošku ťa aj chápem... teda, nemôžem povedať, že by som svoju školu z duše nenávidela, ale po prvom ročníku som fakt nebola nadšená, ale tento rok (hlavne v zimnom semestri) sa to akosi zlepšilo, zrejme aj preto, že som mala lepšie predmety, ale tiež si to tam chodím každý deň odtrpieť (hlavne 4 hodiny anglickej morfológie a syntaxe, ktoré máme bez prestávky, alebo 4 hodiny amerických dejín a reálií, čo je však v podaní nášho doktora, hodina ekonomiky, loving it :D ). A tiež veľmi nevychádzam so spolužiakmi, pretože oni sa tvária intelektuálne a ja s mojimi fantasy knižkami si pripadám ako decko :D Ale našla som si tam dve kamošky a dá sa to prežiť, momentálne sa snažím sústrediť na to dobré, čo mi tá škola môže dať, aj keď systém je tam nula bodov :D
    Dúfam, že sa ti to teda zlepší a ak nie, tak že to prejdeš s čo najmenšou ujmou a že potom sa dostaneš niekam, kde ťa to už bude baviť, pretože škola, ktorá ťa vonkoncom nebaví, je naozaj peklo. :/

    OdpovedaťOdstrániť

Ďakujem vám za každý komentár :)

Poznámka: Komentár môže zverejniť iba člen tohto blogu.